Budeme jesť pytóny? Podľa vedcov sú výživnejšie ako mäso z dobytka a šetrnejšie k planéte

Spoločnosť sa v posledných rokoch snaží rôznymi krokmi znížiť emisie. K jedným z najhorších tvorcov skleníkových plynov patrí najmä dobytok, ktorého počty sa s pribúdajúcou populáciou budú aj naďalej zvyšovať. Ako informoval portál IFLScience, vedci sa však domnievajú, že našli riešenie tohto závažného problému. Podľa nich by totiž emisie mohlo znížiť konzumovanie obrovských pytónov, ktoré sú vhodnejšou a udržateľnejšou alternatívou k hovädziemu, bravčovému a kuraciemu mäsu.

V novej štúdii, ktorú vedci publikovali v časopise Scientific Reports, tím poznamenal, že pytóny by mohli poskytnúť efektívnu alternatívu k iným konvenčným hospodárskym zvieratám. Ukázalo sa totiž, že sú prekvapivo udržateľné a zároveň ponúkajú mäso s vysokým obsahom bielkovín a menšou mierou nasýtených tukov.

Vedci zistili, že pytóny prekvapivo dobre vyhovujú požiadavkám globálneho poľnohospodárstva. Tieto obrie hady veľmi rýchlo rastú a dospievajú už do troch rokov, pričom samice sú veľmi plodné a schopné produkovať 100 vajec ročne po dobu dvoch desaťročí.

Aby vedci z austrálskej Macquarie University a anglickej University of Oxford mohli analyzovať praktické aspekty tejto formy chovania zvierat, skúmali približne 4 600 pytónov na dvoch farmách v juhovýchodnej Ázii, pričom jedna sa nachádzala v provincii Uttaradit v centrálnom Thajsku a druhá v blízkosti Hočiminovho mesta v južnom Vietname. Hady boli držané v obrovských skladoch s dizajnom, ktorý umožňoval vetranie a poskytoval zvieratám teplotu z ich prirodzeného prostredia.

Hady boli kŕmené stravou, ktorá zahŕňala hlodavce chytené vo voľnej prírode a bielkoviny z agropotravinárskych dodávateľských reťazcov. Niektoré z fariem si dokonca vyrábali vlastné klobásy a kŕmili nimi svoje pytóny.

Napriek tomu, že boli kŕmené len raz týždenne, jedince priberali 46 gramov za deň. Keďže sa z týchto živočíchov dá odobrať 1 gram mäsa na každých 4,1 gramu skonzumovanej potravy, znamená to, že ide o oveľa efektívnejší spôsob získavania obživy ako u iných hospodárskych zvierat.

Okrem toho sa zistilo, že farmy na pytóny produkujú menej skleníkových plynov ako zariadenia pre chov kráv, ošípaných či hydiny. "Studenokrvné plazy sú oveľa efektívnejšie pri premene potravy na mäso a telesné tkanivá. Toto by nedokázal žiadny iný teplokrvný tvor," uviedol vo vyhlásení Daniel Natusch, vedúci autor štúdie a vedec na Macquarie University.

Vedci tiež skúmali, čo sa stane, ak pytóny nebudú dlho kŕmiť. Ukázalo sa, že hoci niektoré jedince hladovali až 4 mesiace, stratili len veľmi málo telesnej hmotnosti. Hady tiež takmer vôbec nekonzumujú vodu, čo je ďalším veľkým pozitívom pre udržateľnosť. "Dokážu dokonca žiť z rosy, ktorá sa im ráno usadzuje na šupinách," dodal Natusch.

Vzhľadom na všetky tieto výhody sa vedci domnievajú, že by sa viac krajín malo začať zaoberať možnosťou komerčného chovu pytónov. Tvrdia, že by mohlo ísť o vhodný spôsob pre krajiny s nízkou životnou úrovňou, ktoré čelia potravinovej neistote. "Klimatické zmeny, choroby a zmenšujúce sa prírodné zdroje zvyšujú tlak na chov hospodárskych zvierat a rastlinných plodín," vysvetlil Natusch s tvrdením, že aj napriek výhodám existuje len malá šanca na rozšírenie spôsobu aj do Severnej Ameriky, Európy či Austrálie.