Našli fosíliu najväčšieho delfína na svete: Žil pred 16 miliónmi rokov, bol dlhý ako žralok

V Peru boli odkryté pozostatky najväčšieho delfína na svete, pričom odhalili, že meral až 3 a pol metra na dĺžku. Išlo o fosíliu prastarého druhu, ktorý je vzdialeným príbuzným vzácneho a ohrozeného riečneho delfína. Ako informoval portál DailyMail, tento druh bol podľa vedcov rozšírený v oceánoch pred niekoľkými miliónmi rokov.

Paleontológovia zo švajčiarskej univerzity v Zürichu (UZH) zistili, že fosílie patria dnes už vyhynutému druhu s názvom Pebanista yacuruna. Išlo o živočícha so slabým zrakom, predĺženým pyskom a obrovským počtom zubov, pričom žil v oceáne pred viac ako 16 miliónmi rokov. Tím pomenoval nový druh na počesť bájnych ľudí známych ako Yacuruna, ktorí údajne žili v podmorských mestách okolo povodia Amazonky.

Vedci prvýkrát objavili lebku delfína počas expedície do Peru v roku 2018, keď uvideli fosíliu vyčnievajúcu z rieky Napo. Ukázalo sa, že z tohto starodávneho druhu sa vyvinuli rôznorodé skupiny riečnych delfínov, ktoré opustili oceány výmenou za sladkovodné toky, aby našli výhodnejšie zdroje potravy. "Išlo pre nich o únikový ventil. Nebolo to tak len pre tento starý druh, ale aj pre všetky riečne delfíny žijúce v súčasnosti," uviedol vedec Aldo Benites-Palomino, ktorého tímu sa podarilo objaviť vzácnu fosíliu.

V čase, keď tento staroveký druh delfínov osídľoval oceány, mala peruánska Amazónia úplne inú podobu. Pred miliónmi rokov ju totiž pokrývali veľké jazerá a močiare, ktoré sa nachádzali aj v dnešnej Kolumbii, Ekvádore, Bolívii či Brazílii. Neustále meniaca sa klíma spojená s nedostatkom zdrojov potravy nakoniec spôsobili, že tento morský delfín doslova zmizol z povrchu zemského.

Vedci poznamenali, že najviac ich na tomto druhu zajala jeho biogeografická história. "Po dvoch desaťročiach práce v Južnej Amerike sme našli niekoľko obrovských foriem života pochádzajúcich z tohto regiónu. Toto je však prvý delfín z tohto druhu," uviedol Marcelo R. Sánchez-Villagra, riaditeľ oddelenia paleontológie na univerzite v Zürichu.

Výskumníci očakávali, že delfín bude úzko príbuzný s modernými riečnymi druhmi, ktoré žijú v Amazonke. Namiesto toho sa však ukázalo, že sa jeho fyzikálne vlastnosti približujú skôr delfínovi z južnej Ázie. Presvedčili ich najmä vyvýšené hrebene na jeho hlave, ktoré mu pomáhali pri echolokácii. "Pri nich ide o tú najdôležitejšiu schopnosť, pretože vody, ktoré obývajú, sú extrémne bahnité," povedal Gabriel Aguirre-Fernández, spoluautor štúdie.

Nachádzanie fosílií v amazonskej oblasti je podľa výskumníkov čoraz ťažšie. Dôvodom sú stále dlhšie obdobia dažďov, ktoré paleontológovia musia prečkať, aby v nízkych hladinách riek mohli nachádzať skamenené pozostatky. Ide tiež o časovo náročný proces, ktorý si vyžaduje koordináciu viacerých tímov. Ak totiž vedci nevytiahnu fosíliu pred koncom obdobia sucha, stúpajúci príliv a odliv by ju mohol odniesť preč.