V priebehu desaťročí sa udialo množstvo neetických experimentov. Podobnú znepokojivú štúdiu uskutočnil aj vedec menom Wendell Johnson, ktorý chcel lepšie pochopiť fenomén koktania. Ako informoval portál LADBible, údaje z výskumu sa dostali na verejnosť až desaťročia po jeho dokončení, pričom to mnohí odborníci nazvali "štúdiou príšer".
Vedec chcel otestovať vlastnú skúsenosť
Johnson, ktorý pracoval na americkej University of Iowa, spustil svoju štúdiu v roku 1939. Chcel totiž zistiť, či by sa reč mohla u detí zhoršiť, ak by ich niekto označil za koktajúce, pričom táto hypotéza vyplývala z Johnsonovej osobnej skúsenosti z detstva. Keď bol totiž malým chlapcom, učiteľ v škole sa rodičom zmienil, že začína koktať. Hoci do tohto okamihu nemal problémy s plynulým rozprávaním, urobilo mu to starosti a čoskoro skutočne začal koktať.
Aký výskum však vedec uskutočnil? Štúdia bola vykonaná na 22 sirotách, ktoré boli rozdelené do kontrolnej a experimentálnej skupiny. Polovici detí, ktorá mala plynulú reč, hovorili, že majú skvelú výslovnosť. Medzitým druhú skupinu označili za koktajúcu a neustále ich upozorňovali na tento problém.
Deťom, ktoré označili za koktajúce, vedci hovorili: ''Zamestnanci dospeli k záveru, že máte veľké problémy s rečou. Ide o príznaky začínajúceho koktania. Preto by ste mali okamžite prestať a využiť svoju silu vôle. Urobte čokoľvek, aby ste tomuto stavu zabránili. Nikdy neprehovorte predtým, ako ste si stopercentne istí, že budete rozprávať správne."
Šokujúce výsledky
Vedci však nečakali, že ich slová budú mať na deti taký obrovský dopad. Ukázalo sa totiž, že zo šiestich detí, ktoré na začiatku štúdie nemali žiadnu rečovú vadu, až päť začalo koktať. Medzitým v skupine piatich detí, ktoré už v minulosti mali príznaky koktania, sa zhoršil stav až u troch. Dokonca aj v kontrolnom tíme sa našiel subjekt, ktorý hoci nemal pred štúdiou žiadne problémy s rečou, hlásil problémy s koktaním.
Akonáhle si vedci uvedomili dôsledky štúdie, pokúsili sa napraviť škody. Záverečná správa však uviedla, že s premenou detí už nemohli nič urobiť, pričom podľa ich slov bol dopad trvalý.
Johnsonova štúdia bola kvôli negatívnym dôsledkom utajená až 60 rokov. Pred koncom 20. storočia ju však odhalili noviny The Mercury News. V článku sa uvádzalo, že deti netušili, že boli do experimentu zapojené, pričom oklamaní mali byť aj vychovávatelia v detskom domove.
V roku 2001, 36 rokov po Johnsonovej smrti, sa preto University of Iowa formálne ospravedlnila a označila výskum za poľutovaniahodný. ''Mnohí to prezývali 'Štúdia príšer', pretože im to pripomenulo nacistické experimenty na ľudských subjektoch. Bolo znepokojujúce, že práve Wendell Johnson, spomedzi všetkých ľudí, schválil takúto štúdiu. Ostatní profesori mu v tom čase povedali, že zverejnením údajov by si zničil reputáciu," povedal Franklin Silverman, bývalý študent Johnsona.