Veľkú sfingu v Gíze nepostavili len ľudia. Podľa vedcov za zrodom stálo aj čosi iné

Rovnako ako egyptské pyramídy, aj Veľká sfinga v Gíze je zahalená rúškom tajomstva, ktoré zamestnáva archeológov po stáročia. Nový výskum však naznačuje, že odpoveď sa môže nachádzať priamo vo vetre. Ako informoval portál IFLScience, po replikácii poveternostných podmienok, ktoré existovali v čase výstavby, totiž autori štúdie zistili, že ju nemuseli vybudovať iba ľudia.

Veľká sfinga v Gíze patrí k najznámejším pamiatkam v celom Egypte. Predpokladá sa, že jej prvá verzia vznikla približne v roku 2500 pred naším letopočtom, no nepoznáme žiadne presné datovanie, ktoré by určilo jej skutočný vek. Existuje množstvo rôznych hypotéz, ktoré sa snažia odhaliť dôvod jej vzniku a techniku stavby, no žiadna z nich sa vo vedeckých kruhoch veľmi neuchytila.

Nová štúdia, ktorá bola publikovaná v časopise Physical Review Fluids, však predostrela zaujímavú teóriu. Podľa nej totiž sfingu nepostavili len Egypťania, ale im v tom pomohli aj poveternostné podmienky v krajine. Vedci tiež tvrdia, že jej základná forma mohla byť formovaná eróziou, čo znamená, že ľudia neskôr museli do pieskovca už len vyrezať jemnejšie detaily. "Náš experiment ukázal, že tvary podobné sfinge môžu vzniknúť prirodzene z materiálov, ktoré rýchlo erodujú," uviedol výskumník Leif Ristroph.

Autorov štúdie k uskutočneniu experimentov inšpirovali nezvyčajné skalné útvary nazývané yardangy, ktoré sa nachádzajú v púšťach po celom svete. Tieto štruktúry vznikajú po intenzívnej veternej erózii a často majú podobný tvar a proporcie ako Veľká sfinga. To vedcov viedlo k hypotéze, že ikonická socha mohla spočiatku byť len veľkým prírodným yardangom, ktorý starí Egypťania pokladali za mýtické stvorenie s hlavou človeka, telom leva a krídlami orla.

Namiesto budovania novej sfingy od nuly teda tvorcovia pamätníka jednoducho doladili existujúci útvar v púšti. "Dnes existujú yardangy, ktoré vyzerajú ako sediace alebo ležiace zvieratá, čo podporuje našu hypotézu," vysvetlil Ristroph.

V snahe dokázať dôveryhodnosť tejto teórie autori štúdie napodobnili terén v Gíze vytvorením kopcov z mäkkej hliny s tvrdším, menej erodovateľným materiálom zabudovaným vo vnútri. Tieto stavby potom umiestnili do vodného tunela, ktorý kopíroval silné vetry severovýchodného Egypta. Vedci po sledovaní účinkov erózie na ich miniatúrnej púšti odhalili, že sa beztvará kopa zmenila na leva.

Keď rýchlo stekajúca voda strhla hlinu, odolnejšie materiály dostali formu valcovej hlavy, ktorá potom vytvorila veternú barikádu chrániacu telo. Neskôr na štruktúre vznikol aj podobne zakrivený chrbát ako u sfingy, krk, predné končatiny a dokonca aj laby. Autori preto dospeli k záveru, že starovekí Egypťania v skutočnosti mohli v púšti objaviť útvar podobný mýtickému stvoreniu a označili to za znamenie bohov.