V Poľsku objavili desivý hrob upírskeho dieťaťa: Ležalo tvárou k zemi, aby nevstalo z mŕtvych

Táto metóda pochovávania bola podľa ľudí v minulosti naozaj účinná, pretože prostredníctvom nej sa malo zabrániť zmŕtvychvstaniu nebožtíkov, ktorých údajne ovládali zlé sily. Následné uzamknutie hrobu znemožnilo, aby strašili živých. Kostra sa našla v blízkosti ďalšieho hrobu, v ktorom mala byť v roku 2022 objavená upírka, uvádza portál IFLScience.

Tá mala na krku umiestnený kosák a na palci nohy visiaci zámok. Kosák mal takisto nebohej upírke zabrániť, aby sa vrátila do sveta živých. Tento spôsob pochovávania bol po stáročia praktizovaný v mnohých kultúrach. Ľudia mali strach, že niektorí jednotlivci nemusia po smrti zostať v hroboch, a tak urobili všetko preto, aby im znemožnili povstať. Telá týchto nebožtíkov mali byť posadnuté zlými duchmi alebo démonmi, no často išlo aj o osoby, ktoré boli považované za hriešne - čarodejnice, obete samovrážd alebo ktokoľvek, kto vyčnieval z davu.

V mnohých kultúrach sa takzvané chodiace mŕtvoly (označované aj ako revenanti) kŕmili krvou živých. Ľudia mali z týchto vecí obrovský strach, a preto vyvinuli svoje vlastné metódy na zabránenie ich návratu do sveta živých. Zvyčajne išlo o dekapitáciu (odťatie hlavy), spálenie srdca či kladenie kameňov priamo na hlavu. Ošiaľ nastal v 18. storočí vo východnej Európe, kedy dosiahol strach z upírov svoje maximum. Práve vtedy dochádzalo k mnohým spozorovaniam domnelých upírov, ktorých sa ľudia snažili všemožnými spôsobmi zlikvidovať.

Všetko to začalo v Prusku v roku 1721 a odtiaľ sa táto senzácia šírila ďalej. Lovom upírov sa vtedy zaoberali aj vládni úradníci, ktorí exhumovali a napichovali telá podozrivých upírov. Spomínané nájdené telá v Poľsku sú jedným z mnohých dôkazov o tom, že hon na upírov bol v minulosti záležitosťou, ktorej sa ľudia aktívne venovali. Objavené dieťa pochovali tvárou nadol, čo bolo bežným preventívnym opatrením a malo zabrániť tomu, aby náhodou neožilo. Profesor Dariusz Poliński z Nicolaus Copernicus University v Poľsku uviedol, že so svojím tímom objavili jamu, v ktorej boli pozostatky ďalších troch detí.

V nej našli fragment čeľuste, ktorá obsahovala zelenú škvrnu. Chemická analýza odhalila stopy medi, manganistanu draselného a zlata. Podľa Polińského je takéto zafarbenie čeľuste výsledkom konzumácie elixíru, ktorý bol vytvorený na vyliečenie človeka, ktorý sa stal upírom. V súvislosti s týmto objavom nie sú dostupné žiadne písomné zdroje, čo znamená, že na presné odhalenie toho, čo sa na mieste stalo, je potrebný ďalší archeologický výskum. Doterajšie dôkazy ale naznačujú, že išlo o hroby pre problémových alebo nechcených ľudí.

Okrem toho sa na tomto pohrebisku mohli objaviť osoby, ktoré boli príliš chudobné na to, aby si mohli dovoliť pohreb na cirkevnom pozemku. Pokiaľ však išlo o protiupírske rituály, nezáležalo na statuse človeka a bolo jedno, či išlo o kňaza, bohatého či chudobného, pretože ak bol niekto podozrivý z vampirizmu, skončil práve na takomto pohrebisku. So záhadnými pozostatkami sa spája mnoho nezodpovedaných otázok, no Poliński a jeho tím ich potrebujú ešte podrobnejšie zanalyzovať, aby dospeli k ucelenejším záverom.