Najväčšie suchozemské živočíchy na svete: Mohli vážiť aj 70 ton, obývali všetky kontinenty

Pred desiatkami miliónmi rokov na našej planéte existovalo množstvo rôznych druhov dinosaurov, ktoré ohromili vedcov svojou silou, rýchlosťou či veľkosťou. Ako informoval portál IFLScience, jedna skupina takýchto dinosaurov, o ktorej donedávna existovalo len málo údajov, získala označenie najväčších suchozemských živočíchov.

Pravdepodobne ste už počuli výraz sauropódne dinosaury. Ide o veľké štvornohé bylinožravce, ktoré sú známe svojím mohutným telom, malou lebkou s ešte menším mozgom, dlhým krkom a chvostom. Sem môžeme zaraďovať známe druhy, akými sú Brachiosaurus či Apatosaurus, pričom ich kostry sú vystavené v mnohých svetových múzeách.

Profesorka biológie a geológie Kristi Curry Rogers, ktorá pracuje na americkej Macalester College, však poznamenala, že k nim patrí aj menej známa skupina s názvom Titanosauria. Hoci o nich neexistuje veľa informácií, predpokladá sa, že ide o omnoho rozšírenejších živočíchov, než sa zdalo. Nielenže boli väčšie ako ostatné sauropodné dinosaury, ale aj vládli na všetkých siedmich kontinentoch, až kým Zem pred 66 miliónmi rokov nezasiahol asteroid a neukončil vek týchto velikánov.

Druhy zo skupiny Titanosauria sa vyvinuli v ranom období kriedy, takmer pred 126 miliónmi rokov, v čase, keď kontinenty boli oveľa bližšie k sebe ako dnes. Počas nasledujúcich desiatok miliónov rokov, ako sa zemské masy pomaly oddeľovali, sa postupne rozšírili do celého sveta. Vedci uvádzajú, že v tomto období existovalo takmer 100 druhov, ktoré tvorili viac ako 30 percent známych sauropodných dinosaurov. Hoci sa líšili veľkosťou, niektoré z nich dosahovali hmotnosť až 70 ton a boli väčšie ako obrovské kamióny.

Ako mnoho plazov, tak aj dinosaury druhu Titanosauria sa liahli z vajec nie väčších ako grapefruity. Najlepšie údaje o ich hniezdach pochádzajú z lokality v Argentíne s názvom Auca Mahuevo, ktorá obsahuje 75 miliónov rokov staré odkryté skaly. Miesto obsahuje stovky fosílií s tisíckami vajec, z ktorých niektoré sú tak dobre zachované, že vedci dokázali získať aj odtlačky kože.

Analýza týchto hniezd odhalila, že mláďatá boli približne 30 centimetrov až 1 meter dlhé a vážili 2,5 až 5 kilogramov. Hoci sa v minulosti verilo, že týmto obrom by trvalo takmer storočie, kým by dosiahli svoju dospelú veľkosť, nešlo o reálny scenár. Nové dôkazy z mikroskopických vzoriek kostných minerálov odhalili, že tempo ich rastu bolo na rovnakej úrovni ako u cicavcov ako sú veľryby, a oveľa rýchlejšie ako u ktoréhokoľvek žijúceho plaza.

Aj keď vedci dodnes nedokázali presne určiť, ako dlho tieto mohutné plazy žili, vytvorili predpoklad na základe dnešných veľkých suchozemských zvierat. Podľa toho usúdili, že sa mohli dožívať aj viac ako 60 rokov.

Rýchly rast skupiny Titanosauria bol podľa vedcov čiastočne spôsobený aj ich telesnou teplotou. Štúdiom fosílií zubov a vaječných škrupín mláďat zistili, že tieto plazy mali telesnú teplotu v rozmedzí od 35 až 38 stupňov Celzia, čo je viac ako u krokodílov a aligátorov, no približne rovnako ako u moderných cicavcov.

Výskumníci tiež predpokladajú, že ich rast poháňal aj ich obrovský apetít. Mikroskopické vzorky zo zubov odhalili, že dinosaury v Argentíne konzumovali rozmanitú stravu bohatú na zložky štrku. To naznačuje, že aj napriek ich obrovskej veľkosti často jedli rastliny nachádzajúce sa nižšie pri zemi, kde sa vyskytuje viac sedimentov.

Vedci predpokladajú, že keby pred 66 miliónmi rokov nespadol na Zem veľký asteroid, tento obrovský a rozmanitý druh by pravdepodobne naďalej prosperoval na miestach ako je Madagaskar, Rumunsko, Severná Amerika a dokonca aj Antarktída. Otázne by však bolo, ako by dokázali spolunažívať s ľuďmi.