Chcú zatieniť Slnko rozprašovaním plynu. Vedci predstavili plán na schladenie pólov

Vedci vymysleli kontroverzný plán, ktorým sa pokúsia opätovne zamraziť severný a južný pól a zvrátiť tým klimatické zmeny. Pomocou vojenských stíhačiek chcú rozprašovať do atmosféry mikroskopické častice oxidu siričitého, ktoré by odrážali slnečné svetlo a ochladzovali topiace sa ľadovce. Portál Sky News uviedol, že výskumníci budú musieť vypúšťať milióny ton plynu, pričom bude potrebných až 175-tisíc letov ročne.

Výskum bol publikovaný vo vedeckom časopise Environmental Research Communications. Podľa neho by bolo potrebných 125 vojenských stíhačiek, ktoré by vo výške 13 kilometrov vypustili na oboch pologuliach (na zemepisnej šírke 60 stupňov) častice oxidu siričitého.

Plyn by potom mali rozniesť smerom k obom pólom silné vetry v oblasti, kde by mierne zatienil zemský povrch pod ním. Na ochladenie by podľa štúdie stačilo niečo cez 13 miliónov ton častíc, ktoré by stíhačky uvoľňovali na jar a v lete. Odhady tvrdia, že také množstvo oxidu siričitého by dokázalo znížiť celkovú teplotu polárnych oblastí až o dva stupne.

Štúdiu viedol profesor Wake Smith z Yale University. Varoval však, že plán nevyrieši to, čo spôsobuje klimatické zmeny. "Je to aspirín, nie penicilín. Nie je to náhrada za dekarbonizáciu," povedal.

Mnohí vedci skritizovali tento plán, pretože na jeho zrealizovanie je potrebných množstvo letov stíhačiek, čo by uvoľnilo do vyšších vrstiev atmosféry veľa skleníkových plynov. Svoje výhrady majú aj k zatieneniu slnečného svetla, čo by mohlo znížiť výnos plodín v oblasti.

Plán sa však vedci snažili obhájiť tým, že celkové ročné náklady vo výške 10 miliárd libier by boli oveľa nižšie v porovnaní s inými prostriedkami na zmiernenie uhlíkovej stopy. "Najlepšie sa pomer rizika a prínosu vyplatí na póloch. Akékoľvek úmyselné zlepšenie klimatických zmien by malo byť v spoločnom záujme celého ľudstva," povedal vedúci štúdie Wake Smith.

Póly sa otepľujú niekoľkonásobne rýchlejšie, než sa očakávalo. Začiatkom tohto roka meteorologické stanice zaznamenali rekordné horúčavy, a to nielen v Arktíde, ale aj na Antarktíde. Ak topenie ľadu v týchto oblastiach dosiahne bod zlomu, hladina morí by stúpla o niekoľko metrov, čo by bolo devastačné pre niektoré prímorské krajiny.