Vedci vytvorili model tváre 75-tisíc rokov starej ženy. Mala sa dožiť úctyhodného veku

Rozmýšľali ste niekedy nad tým, ako v skutočnosti vyzerali ľudia pred desaťtisíc rokmi? Odpoveď vám môže poskytnúť nový výskum vedcov z anglickej University of Cambridge, v ktorom vytvorili 3D model neandertálskej ženy žijúcej pred približne 75-tisíc rokmi. Ako informoval portál BBC, analýza ukázala, že pravekí ľudia nemuseli byť až takí odlišní, ako sme si mysleli.

Vedci už niekoľko rokov skúmajú nálezy z jaskyne Shanidar, ktorá sa nachádza v irackom Kurdistane. Ide o ikonické miesto objavené v 50. rokoch 20. storočia, kde sa paleontológom podarilo objaviť pozostatky najmenej 10 neandertálskych mužov, žien a detí.

Medzi nimi boli ukryté aj kosti človeka s označením Shanidar Z, pričom pozostávali z hornej časti tela vrátane chrbtice, ramien, paží a rúk. Vedci tu našli aj roztrieštenú lebku, ktorá však bola stlačená do 2 centimetre hrubého sedimentu. Predpokladajú, že toto poškodenie spôsobili balvany, ktoré v dávnej minulosti spadli z klenby jaskyne. "Hlava bola v podstate plochá ako pizza," povedal profesor Graeme Barker z University of Cambridge, ktorý vedie nové vykopávky v jaskyni.

Neskôr boli fragmenty lebky privezené do Spojeného kráľovstva. Tam vedci začali zložitý proces ich vyslobodzovania zo sedimentu a následného spojenia. Ukázalo sa však, že tieto úlomky boli také mäkké, že pripomínali "vo vode namočenú sušienku". Kvôli týmto problémom trvala celá rekonštrukcia lebky viac ako rok.

Prestavaná lebka bola potom povrchovo naskenovaná a jej 3D výtlačok vedci odovzdali holandským umelcom Adrie a Alfonsovi Kennisovým, ktorí sú známi svojou zručnosťou vytvárať anatomicky presné zobrazenia starovekých ľudí z ich kostí a fosílnych pozostatkov. Spoločne tak zobrazili tvár 75-tisíc rokov starej neandertálskej ženy s tmavými vlasmi, veľkým nosom a výraznými tvárovými črtami.

Ako však zistili, že ide o ženu a nie muža? Vedci tvrdia, že odpoveď poskytujú dominantné proteíny nachádzajúce sa v zubnej sklovine, ktoré sú spojené so ženskou genetikou, pričom charakteristickou črtou je aj menší vzrast kostry.

Pomocou nadmerného poškodenia zubov tiež výskumníci odhalili, že žena mala cez 40 rokov. "V čase, keď sú zuby opotrebované, žuvanie nie je také presné. Sú tu aj ďalšie infekcie, napríklad ochorenie ďasien. Myslím si preto, že sa blížila k prirodzenému koncu života. Je to však mimoriadne obrovské privilégium, že môžeme pracovať s pozostatkami takého výnimočného jednotlivca, ako je ona," vysvetlila Emma Pomeroy z University of Cambridge.

Vedci dlho považovali neandertálcov za menej vyvinutých a brutálnejších v porovnaní s naším druhom. Objavy v jaskyni Shanidar však zmenili tento dojem, pretože v komplexe odborníci našli niečo, čo pripomínalo istý druh pohrebnej praxe. Telá boli totiž starostlivo umiestnené do rokliny vedľa vysokého skalného piliera.

Pri jednej z kostier tiež vedci našli stopy peľu, čo naznačovalo, že títo neandertálci mohli byť pochovaní s kvetmi. To niektorých výskumníkov priviedlo k presvedčeniu, že v ich spoločenstve mohlo existovať duchovné prepojenie či dokonca náboženstvo. Britský tím sa však domnieva, že peľ s najväčšou pravdepodobnosťou zanechali hniezdiace včely alebo sa tam dostal z neďalekých kvitnúcich konárov.