Obkec.sk
V sklade sa dokopy nachádza 9 479 mozgov, z toho 5 500 mozgov patrí ľuďom s demenciou, 1 400 mozgov pacientom so schizofréniou, 400 s bipolárnou poruchou a 300 s depresiou. Liečba mozgu sa v minulosti často riešila prostredníctvom elektrošokov či lobotómie. Dánsko medzi 40. a 80. rokmi 20. storočia vykonalo extrémny počet lobotómií na jedného obyvateľa, preto nie je až také zvláštne, že lekári vytvorili takúto zbierku, uvádza portál CNN.
Verejnosť sa o zbierke dozvedela v 90. rokoch
Zatiaľ čo iné kolekcie mozgov na svete sú orientované na neurodegeneratívne ochorenia, najmä demenciu alebo nádorové choroby, táto zbierka obsahuje mozgy s rôznorodými diagnózami. No nezaobišlo sa to bez kontroverzií. Mozgy boli zozbierané od pacientov, ktorým bola vykonaná pitva alebo boli liečení v psychiatrických liečebniach po celom Dánsku. Problémom bolo však to, že od zosnulých a ani ich rodín si lekári nepýtali povolenie.
Práve z toho dôvodu sa následne začali otvárať etické otázky. Niektorí tvrdili, že zbierka by sa mala zničiť alebo by sa mozgov mali zbaviť iným etickým spôsobom. Projekt sa takmer ukončil v roku 1982 a verejnosť sa o zbierke dozvedela až v 90. rokoch. Otvorila sa diskusia o tom, čo sa stane s mozgami získanými bez súhlasu ich vlastníkov. Nastal spor medzi tamojšou etickou radou, ktorá povoľovala používanie mozgových tkanív bez súhlasu príbuzných, ako aj národnou asociáciou pre psychiatrické zdravie (SIND). Tá tvrdila, že mozgy by sa mali pochovať.
Niektoré orgány sa uchovávali v celku a ďalšie sa kvôli lepšej konzervácii rozrezali a uložili vo formaldehydovom roztoku. Po rokoch intenzívnych debát SIND zmenila svoj postoj. Stala sa napokon veľmi silnou zástankyňou zachovania mozgov, pretože by mohlo ísť o veľmi cenný zdroj informácií nielen pre vedcov, ale aj pre mnohých pacientov. Kolekcia bola v roku 2017 premiestnená do priestorov University of Southern Denmark.
Obkec.sk
