9 prekvapivých faktov o ľudskom tele: Každý má na sebe asi 200g baktérií a na tvári roztoče

Príroda to mala naozaj dobre premyslené. Pri formovaní ľudského tela sa totižto postarala aj o ten najmenší existujúci detail. Vedeli ste o všetkých týchto zaujímavých faktoch? Ak si chcete rozšíriť svoje obzory, je najvyšší čas. Portál BrightSide priniesol deväť fascinujúcich skutočností o ľudskom tele.

Ľudia disponujú účinným odpadovým systémom. Vďaka tomu človek vylučuje toxíny pomocou vylučovacej sústavy. Má niečo podobné aj mozog? Výskumníci skenovali mozgy ľudí pod magnetickou rezonanciou a zistili niečo, čo ich dosť prekvapilo. Počas non-REM spánku, teda najhlbšej časti spánkového cyklu, vlny mozgovomiechového moku obmývajú tento orgán a zbavujú ho toxínov.

Nízkofrekvenčné zvuky sú tie, ktoré nepočujeme a majú menej ako 20 Hz. Človek ich však napriek tomu dokáže na určitej úrovni vnímať. Z výskumov bolo zistené, že ľudia sú vystavení mnohým infrazvukom. Dlhodobá expozícia pritom môže vyvolať ochorenie. Symptómy zahŕňajú únavu, bolesti hlavy, problémy so zrakom, závraty, podráždenosť a problémy s pozornosťou.

Príkladom môže byť sval predlaktia nazývaný palmaris longus, ktorý nemá každý človek. Niektorým dokonca chýba aj brušný sval nazývaný pyramidalis a iba 8 % ľudí má extra hrudný sval nazývaný sternalis.

Pečeň samcov, či už v rámci človeka alebo zvierat, môže doslova zmeniť pohlavie. Deje sa to práve vtedy, ak čelí poškodeniu. Hoci to znie trochu zvláštne, pečeň dokáže zmeniť niekoľko hormónov, aby sa lepšie chránila. Napríklad pri jedálničku, ktorý obsahuje vysoký obsah tukov. Ochranná povaha ženského hormónu estrogénu sa považuje za kľúčový faktor v tomto procese.

Počet baktérií v tele a na tele by mal byť rovnaký ako počet ľudských buniek v každom ľudskom tele. Hmotnosť bakteriálnych buniek je až 0,2 kg, respektíve 200 gramov.

Sme to, čo jeme. Síce to znie ako klišé, no všetko nasvedčuje tomu, že je to tak. Vedný odbor študujúci vzťah medzi výživou a genetikou, známy ako nutrigenomika, skúma, ako jedlo ovplyvňuje človeka na genetickej úrovni.

Makroživiny v potravinách, ako sú sacharidy, bielkoviny, tuky, vitamíny a minerály, sa v tele rozkladajú, aby človeku dodávali energiu. Tie môžu zároveň spustiť genetické zmeny v genóme, čím zmenia DNA nielen daného jedinca, ale môže to ovplyvniť aj jeho deti a ďalšie generácie.

Existuje oblasť mozgu známa ako klaustrum. V nej je akoby vypínač, ktorý označujeme ako kľúč k ľudskému vedomiu. Vedci experimentovali na žene s epilepsiou, ktorej stimulovali túto oblasť. Tá sa po experimente prebudila s výpadkom pamäte presne z tej doby, počas ktorej bol na nej vykonávaný experiment. Výskumníci tento jav naďalej skúmajú.

Môže to znieť priam strašidelne, no každý človek má v póroch pokožky tváre množstvo malých roztočov. Sú však príliš malé na to, aby ich bolo možné vidieť voľným okom. Nazývajú sa Demodex. Väčšinou sú priehľadné a jedia maz. Na konci svojho životného cyklu explodujú a predpokladá sa, že ich výkaly spôsobia imunitnú reakciu alebo rosaceu (zápalové ochorenie kože).

S pribúdajúcim vekom človek stráca svalovú a kostnú hmotu. Deje sa to najmä po dosiahnutí 50. roku života. U starších ľudí dochádza každý rok k 1-2% úbytku kostnej hmoty, čo znamená, že každé desaťročie má významný vplyv na zdravie kostí. Jedným zo spôsobov, ako sa vyhnúť zlomeninám v dôsledku oslabených kostí, je prijímať dostatok vápnika.