Západoaustrálski farmári čelili naozaj krušným časom. Po veľkej hospodárskej kríze, ktorá začala v roku 1929, sa ich problémy zhoršili s príchodom približne 20 000 emu. Tie počas obdobia, kedy sa rozmnožovali, migrovali do vnútrozemia. Vtáky boli pritom chránené až do roku 1922. Následne však boli preklasifikované na škodcov, kvôli páchaniu škôd na poliach, a tak sa vojaci smelo pustili do ich ničenia, uvádza portál AtlasObscura.
Emu mali prefíkanú taktiku boja
Farmári predostreli svoje obavy vláde a tá začala konať. Povolala bývalých vojakov z prvej svetovej vojny, z ktorých sa najčastejšie stávali práve farmári. Od vlády požadovali v boji proti emu možnosť použitia guľometov. Bitka sa začala v novembri 1932, keď vojaci narazili na približne 50 emu a niekoľko z nich sa im podarilo zabiť, zatiaľ čo ostatné ušli.
O niekoľko dní neskôr sa v poradí druhý boj s asi tisíckou vtákov zmenil na jasné víťazstvo emu, keďže sa jeden z guľometov zasekol. Vojaci si vtedy uvedomili, že zničiť tohto nepriateľa nebude také jednoduché, ako sa mohlo zdať. Vtáky boli totiž prefíkané, keďže ich nebolo možné zasiahnuť, a niektoré ako zázrakom vedeli rozchodiť aj vážne zranenia.
Emu sa prispôsobili taktike boja a niektorí dokonca tvrdili, že sa evidentne dohodli na vojenskej stratégii, keďže sa rozdelili na nespočetné množstvo malých jednotiek, ktoré to vojakom mimoriadne sťažovali. Do emu síce vypálili takmer 3 000 nábojov, no napokon sa im podarilo zabiť 50 až 200 vtákov.
Aj keď sa vojaci snažili zo všetkých síl, boli to práve vtáky, ktoré vo vojne vyhrali. V Austrálii je hojný počet týchto jedincov aj v dnešných dňoch, avšak už nespôsobujú žiadne väčšie problémy.