Nad mnohými vecami sa už ani nezamýšľame. Odmalička sme predsa počúvali stále to isté dookola. Čo ak sme ale uverili obyčajným babským povedačkám? Toto sú tie najznámejšie mýty o Vianociach z celého sveta a ich pravdivé verzie.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Najkrajšie vianočné stromčeky vo svete: Ako vyzerá výzdoba v New Yorku, Londýne či Paríži?<<<
Bozk pod imelom
Táto tradícia prekvapivo nie je americká, a dokonca, ani kresťanská. Pochádza ešte z antického Grécka, kde počas sviatkov Saturnalia muži bozkávali svoje partnerky pod imelom, čo im malo posilniť mužnosť.
V Škandinávii bolo imelo symbolom mieru medzi rozhádanými ľuďmi a klanmi. Muž pobozkal manželku pod imelom na uzmierenie. V starovekom Anglicku mala táto rastlina zas odháňať zlých duchov.
Soby boli popularizované vďaka mäsu
Na Aljaške boli soby predstavené ako zdroj jedla v 19. storočí. Carl Lomen, biznisman a fotograf, si ale myslel, že by tieto zvieratá mohli byť obľúbeným pokrmom aj v USA. Ako reklamnú stratégiu teda zvolil spojenie Santa Clausa a sobov, keďže pochádzali z rovnakého prostredia. Dokonca dal Lomen tejto kombinácií aj príbeh:
"Zasiahnutý vysokými nákladmi na život sa Santa. ktorého stádo vzrástlo na vyše 325,000 kusov, rozhodol umiestniť niektoré z jeho najlepších zvierat na trh. Vďaka tomu bude môcť zabezpečiť financie na nákup darčekov, a taktiež zásobiť dobrých ľudí v Spojených štátoch amerických mäsovými výrobkami."
Yule Lads nie sú priateľskí škriatkovia
Ľudia kedysi verili, že trinásť dní pred Vianocami prichádzajú takzvaní "Yule Lads". Bolo to trinásť synov obryne Gryly, ktorá bývala v horskej jaskyni. Každý z chlapcov mal svoju vlastnú úlohu. Napríklad taký Pottasleikir bol zlodej jedla, Kertasníkir kradol sviečky a Gluggagægir sledoval cez okno detské izby, aby si vyhliadol hračky, ktoré neskôr odniesol.
Pokiaľ ale obyvateľom domu zmizli len rôzne predmety, nebolo to to najhoršie, čo sa mohlo stať. Pretože v prípade, že Yule Lads videli, ako sa nejaké dieťa zle správa, utekali domov, aby o tom povedali mame. Tá si po výmyselníka prišla, hodila ho do vreca a odvliekla do jaskyne. Tam krpcov vysypala do kotlíka, uvarila a zjedla.
Príbeh pre neposlušné deti bol ale taký efektívny, že ho islandská vláda musela zakázať. Postupne sa tak z horskej rodinky vytvorila oveľa prijateľnejšia alternatíva, ktorá v predvianočnom období už neprináša strach, ale sviatočnú náladu. Nezbedné deti sa na Islande už teda nejedia. V najhoršom prípade dostanú zhnitý zemiak.
PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>5 šokujúcich teórií, ktoré boli kedysi mýtmi, no dnes sú považované za pravdivé<<<
Cola Cola spojila červenú a zelenú farbu s Vianocami
Cezmína bola využívaná v rôznych kultúrach počas rôznych festivalov a obradov. Rastlina sa začala spájať s Vianocami, pretože mala reprezentovať Ježišovu tŕňovú korunu. Vďaka tomu sa farba zelenej a červenej objavovala počas týchto sviatkov, no rozhodne neboli tieto farby ich symbolom.
To sa zmenilo v tridsiatych rokoch, keď spoločnosť Coca Cola začala propagovať svoje produkty vo vianočných kampaniach. Kto predsa nepozná oblého veselého Santu na zelenom pozadí?
Rolničky nie sú vianočná pieseň
Zrejme všetci sme už počuli túto pieseň a všetci si ju spájame so zimou. Pravdou ale je, že Rolničky boli pôvodne napísané ako skladba k vďakyvzdaniu. Americký skladateľ James Lord Pierpont zložil pesničku v roku 1857 pre svoje nedeľné vyučovanie. Názov mal byť dokonca "One Horse Open Sleigh", no neskôr bol zmenený na "Jingle Bells", aby sa viac hodil k Vianociam.
Traja králi (ne)boli ?
Žiadni traja králi nenavštívili Ježiša, keď bol ešte dieťa. Neodkazuje sa na nich ako na panovníkov, ale na "magi", čiže múdrych mužov. A dokonca neboli ani traja. Zdroje nikdy nezmienili konkrétny počet, iba to, že to bol viac ako jeden, čiže aj číslo 523 by mohlo byť v poriadku.
Rovnako tak Ježiša nenavštívili ako bábätko v maštali, ale udialo sa to v dome, kde bola prítomná iba jeho mama. Biblia taktiež neuvádza, kedy po narodení prišli, takže od udalosti mohli uplynúť aj dlhé mesiace.