Farmár v 30. rokoch chytil obrovskú kobylku. Zamorili tieto živočíchy Zem alebo ide o hoax?

V 30. rokoch 20. storočia obletela svet čiernobiela fotografia muža, ktorý v ruke držal obrovskú kobylku. Patril k nej aj príbeh, podľa ktorého sa tieto živočíchy presýtili hnojivom na farme. Ako informoval portál IFLScience, mnohí ľudia však okamžite spochybnili pravosť fotografie, pričom sa neskôr ukázalo, že išlo o hoax.

Čiernobiela fotografia muža, ktorý drží svoj obrovský úlovok, pochádza z roku 1937. Ako uvádza portál Snopes, autor obrázku nie je známy, no v spodnej časti je uvedené, že patrí spoločnosti Coles Studio.

Fotka sa rýchlo stala populárnou, pričom niektorí verili, že sa na planéte skutočne rozmnožili obrovské kobylky. Ukázalo sa však, že išlo o hoax a obrázok patril do kolekcie bizarných pohľadníc. V týchto výtvoroch s názvom "Hopper Whoppers" autori retušovali predmety alebo živočíchy a ukazovali osoby, ktoré robili nadľudské činy, ako napríklad ťahanie vozíkov či držanie rušňov nad hlavou.

Aj keď je kobylka na fotografii vyhotovená veľmi precízne, chýba jej dôležitá časť, ktorá mnohých okamžite presvedčila, že ide o klamstvo. Keď sa na obrázok pozriete lepšie, môžete si všimnúť, že farmár a jeho puška majú pod sebou tieň. Ten však veľký živočích nemá.

Ďalší dôvod, podľa ktorého ide o hoax, súvisí s veľkým permským vymieraním. Počas udalosti, ktorá nastala približne pred 250 miliónmi rokov, žilo na Zemi niekoľko obrovských druhov živočíchov. Medzi ne patrila aj vážka s názvom Meganeuropsis permiana, ktorá mala rozpätie krídel približne 75 centimetrov a vážila takmer pol kila. Tento druh bol ale najväčším hmyzom, ktorý kedy osídlil našu planétu a má sa najviac podobať veľkosti kobylky na fotografii.

Veľké kobylky by tiež nemohli existovať kvôli ich telesnej stavbe. Tento druh nemá pľúca a namiesto toho dýcha cez otvory nazývané prieduchy, ktoré sa nachádzajú na niekoľkých miestach po celej dĺžke tela. Dôvodom tohto rozmiestnenia je, že potrebujú dodávať kyslík priamo do lokalizovaných tkanív, pretože u nich sa látka neprenáša krvou, ako je to u cicavcov. To znamená, že čím väčší je hmyz, tým viac miesta potrebuje na to, aby prieduchy premiestnili kyslík po celom obvode tela.

V prehistorických dobách bol vzduch plný kyslíka. To sa zmenilo na konci permu, keď hladina chemickej látky klesla z 30 percent na približne 12 percent, čo spôsobilo, že mnohé druhy doslova lapali po dychu. Preto existuje určitá hranica veľkosti, ktorú môže hmyz dosiahnuť, a jej prekročenie v súčasnosti nie je možné.