Zadržujete kýchanie? Mali by ste s tým prestať. Môžete si spôsobiť vážne zdravotné problémy

Jeseň je obdobím, kedy je množstvo ľudí náchylnejších na choroby, ako napríklad chrípka či nádcha. Pri takýchto ochoreniach je tiež bežné časté kýchanie. Tento ochranný reflex je pritom omnoho dôležitejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať, a preto by ste sa mali vyhnúť jeho zadržiavaniu. Ako informoval portál Science Alert, sila takéhoto kýchnutia totiž môže spôsobiť nepríjemné a závažné zdravotné problémy.

Kýchanie je univerzálne, ale aj celkom jedinečné pre každého z nás. Ide o ochranný reflex mimo našej vedomej kontroly, ktorý odstraňuje dráždivé látky z vnútra nášho nosa. Spustí sa, keď sú zmyslové nervy v dutine stimulované nejakou nepríjemnou časticou, ako sú alergény, vírusy, baktérie alebo dokonca tekutina. Túto informáciu neskôr senzorické nervy prenášajú do mozgu, ktorý ich spracuje a pošle späť v podobe kýchacieho reflexu.

Proces najskôr zahŕňa hlboké nadýchnutie a nahromadenie tlaku v dýchacích cestách. Potom nasleduje stiahnutie bránice a rebrových svalov, reflexné zatvorenie očí a silný výdych, pri ktorom sa jazyk zdvihne k podnebiu úst. Tým sa zatvorí zadná časť, čo spôsobí, že vzduch bude prechádzať väčšinou cez nos. Nakoniec sa dráždivé látky, ktoré zapríčinili kýchanie, dostanú von.

Existujú však prípady, kedy nechcete, aby vás ostatní počuli kýchať. Mali by ste však tento proces zastaviť? Podľa odborníkov máte možnosť vyhnúť sa kýchaniu viacerými spôsobmi, pričom najčastejšie sa stretnete s podržaním nosných dierok či stlačením kože tesne nad hornou perou. Okrem toho tiež môžete potiahnuť jedno z vašich uší či priložiť jazyk na podnebie.

Všetky tieto spôsoby vedia zabrániť tomu, aby sa dráždivé signály dostali do mozgu a vyvolali kýchnutie. Súvisí to pritom s teóriou, že môžete zmeniť nervové reakcie vonkajšou stimuláciou. Existuje však určité riziko, ktoré sa so zadržovaním kýchnutia spája. Zatvorenie úst alebo upchatie nosa počas tohto ochranného reflexu totiž zvyšuje tlak v dýchacích cestách päť až 20-násobne. Odhaduje sa tiež, že rýchlosť kýchnutia môže dosiahnuť až 150 kilometrov za hodinu.

Bez presne určeného úniku sa tlak musí dostať von nejakou inou cestou, a to môže poškodiť vaše oči, uši alebo cievy. Aj keď je toto riziko nízke, lekári sa už stretli s prípadmi, keď sa po zadržanom kýchnutí spustila pacientovi aneuryzma mozgu (vydutie ciev), natrhlo hrdlo či skolabovali pľúca. Preto odborníci odporúčajú, aby ste sa nepokúšali zabrániť kýchnutiu, a radšej našli príčinu problému a efektívne ho začali riešiť.