Jaskyňa, kde stavali neandertálci: Využívali stalagmity, stoja tam takmer 180-tisíc rokov

Pred takmer 180-tisíc rokmi skupina neandertálcov v juhozápadnom Francúzsku postavila sériu zvláštnych štruktúr z rozbitých stalagmitov hlboko vo vnútri jaskyne Bruniquel. Tieto starostlivo umiestnené útvary zmiatli mnohých výskumníkov od svojho objavu v 90. rokoch 20. storočia. Ako informoval portál IFLScience, vedci predpokladajú, že mohlo ísť o určitý spôsob rituálneho či náboženského správania alebo mohli mať útvary nejaké ďalšie dôležité využitie.

Podivné štruktúry usporiadané do dvoch veľkých kruhov a štyroch malých hromádok vedci objavili v roku 1990. Okamžite od prvého stretu odborníci naznačovali, že tieto útvary mali ukazovať neočakávane zložité správanie neandertálcov. Skoré analýzy záhadných štruktúr odhalili, že boli staré najmenej 47-tisíc rokov, no predčasná smrť hlavného výskumníka Françoisa Rouzauda zastavila skúmanie na viac ako 20 rokov.

V roku 2016 však vedci toto miesto znovu navštívili a použili uránové datovanie, nástroj na určenie veku materiálu. Vďaka tomu zistili, že stalagmity sú na tomto mieste približne 176,5 tisíc rokov. "Prví neandertálci boli v tomto období jedinou ľudskou populáciou žijúcou v Európe. Naše zistenia naznačujú, že ich spoločnosť zahŕňala prvky modernosti. Tie sa pritom objavili skôr, ako sa pôvodne predpokladalo," napísali autori štúdie.

Vedci dodali, že pred týmto objavom v záznamoch neandertálcov chýbali dôkazy o kultúrnych praktikách a komplikovanom sociálnom správaní. Podľa nich si však vytvorenie týchto štruktúr vyžadovalo určitý stupeň roztriedenia rôznych úloh a existenciu sociálnej organizácie. Okrem toho sa štruktúry nachádzali viac ako 300 metrov od vchodu do jaskyne. To naznačuje, že ľudia z tohto obdobia už poznali toto podzemné prostredie, čo možno považovať za významný krok v modernizácii ľudstva.

Pri opise dvoch prstencových štruktúr výskumníci odhalili, že jedna meria 6,7 ​​x 4,5 metra, zatiaľ čo druhá mala 2,2 x 2,1 metra. "Celkovo sa použilo asi 400 kusov kalcitu s celkovou dĺžkou 112,4 metra a priemernou hmotnosťou 2,2 tony," uviedli. Podľa vedcov je tiež zvláštne, že neandertálski stavitelia nepoužili celé stalagmity, ale iba strednú časť, pričom zahodili koreň a špičku.

Z analýzy štruktúr mali výskumníci viac otázok ako odpovedí. "Na základe jaskynných stavieb z horného paleolitu by sme mohli predpokladať, že predstavujú nejaký druh symbolického alebo rituálneho správania. Mohli však slúžiť aj na neznáme domáce využitie," poznamenali autori.

Hoci vedci nedokázali odpovedať na žiadnu zo svojich otázok, dospeli k záveru, že skupina neandertálcov zodpovedná za tieto stavby mala určitú úroveň sociálnej organizácie, ktorá bola zložitejšia, než sa v prípade tohto druhu hominidov predtým predpokladalo.