V amazonskej džungli leží tajuplná kamenná tvár: O jej existencii donedávna nik netušil

O tajuplnej skale bol natočený aj krátky dokumentárny film s názvom Reunion. Ten dokumentuje cestu k územiu, kde sa diváci stretávajú s tajomnou kamennou tvárou, ktorú údajne vytesali staroveké národy. Podľa spoločnosti Handcrafted Films, ktorá dokument produkovala, to bolo prvýkrát, čo bol Rostro Harakbut (v preklade tvár Harakbutského ľudu) natočený. Dnes je toto významné miesto, ako aj domorodí ľudia v peruánskom regióne, ohrozené prílevom drevorubačov, baníkov a kolonistov, uvádza portál Mongabay.

Tom Bewick z Rainforest Foundation, neziskovej mimovládnej organizácie pôsobiacej v Strednej a Južnej Amerike, ktorá podporuje domorodé obyvateľstvo žijúce v dažďových pralesoch, uviedol, že tento útvar vyzerá tak, ako keby išlo o skutočného strážcu lesa. Masívny monument pripomínajúci kamenné tváre z Veľkonočného ostrova je známy tamojším domorodcom žijúcim v rezervácii Amarakaeri. Obrovskú tvár archeológovia nikdy neskúmali, no Harakbutovia veria, že nie je výtvorom prírodných síl, ale vytesali ju ich dávni predkovia.

Bewick tvrdí, že existuje množstvo indícií, ktoré poukazujú na to, že bola vytvorená práve človekom a nie prírodou. "Rostro je zasadené do miesta s dokonalým s výhľadom na údolie rieky a nachádza sa nad vodopádom a nádržou," vysvetlil. V regióne sa nenachádzajú žiadne skaly podobného tvaru a taktiež je nepravdepodobné, že by za vznikom tohto útvaru stáli povodne. "Harakbuti nemajú žiadne písomné zmienky, no tvrdia, že Rostro sa tradoval z generácie na generáciu. Sú teda potrebné ďalšie štúdie," ozrejmil. Záhadou opradený útvar bol objavený až v roku 2014 a jeho vznik je plný otáznikov.

Viacerí si ale všimli, že na skale sa nachádza aj druhá tvár. Na brade totiž spočíva pár zatvorených očí s veľkým nosom. "Rezervácia Amarakaeri, formálne vytvorená v roku 2004, je srdcom územia predkov Harakbutov žijúcich v regióne Madre de Dios v Peru. Pred asi 25 rokmi bol región medzi mestami Cusco a Puerto Maldonado prakticky neporušený. Dalo sa tam dostať iba lietadlom alebo 25-hodinovou jazdou džípom," vysvetlil Bewick. Podotkol, že všetko sa zmenilo vo chvíli, keď bola v priebehu pár rokov dokončená nová diaľnica spájajúca Cusco s Bolíviou a Brazíliou a cena zlata po globálnej hospodárskej kríze v roku 2008 prudko vzrástla.

Do oblasti denne vstupujú desiatky migrantov zo Sierry, ktorí hľadajú prácu v baniach či pri ťažbe dreva. Domorodci odvtedy bojujú o záchranu rezervácie a okolitej nárazníkovej zóny. Situáciu ale zhoršuje americká ropná spoločnosť Hunt Oil, ktorá tu skúma rezervu ložísk zemného plynu. Tamojší obyvatelia proti týmto krokom bojujú už od roku 2006. Napriek tomu, že pôvod tohto monumentu zostáva zahalený rúškom tajomstva, jeho význam je pre pôvodné obyvateľstvo nepopierateľný.