Vytrhali si kusy mäsa a pojedali ich: Desivý ruský experiment zmenil človeka na kanibala

Ruský spánkový experiment je známym príbehom, ktorý mnohých ľudí desí do dnešných dní. Hovorí sa o ňom v súvislosti s vojnou, ktorá Sovietskemu zväzu spôsobila extrémne veľký škrt cez rozpočet. Aj keď vojaci svoju vlasť vytrvalo bránili, potrebovali aj relax. Tím vedcov musel preto vytvoriť látku, vďaka ktorej by nepotrebovali spať a mohli zotrvať na bojisku aj niekoľko dní bez akejkoľvek prestávky, uvádza portál Dotyk.

Experiment sa týkal piatich vojnových zajatcov a nepriateľov Sovietskeho zväzu, ktorým sľúbili, že po jeho ukončení ich pustia na slobodu. Ruský spánkový experiment sa ale kvôli nečakaným momentom musel z pôvodne plánovaných 30 dní skrátiť na polovicu. Miestnosť, v ktorej bola pätica, obsahovala postele, knižnicu, vodu, splachovací záchod a zásoby jedla. V izbe boli mikrofóny a priebeh experimentu vedci pozorovali za štyrmi (12 centimetrov hrubými) sklami.

Začiatok experimentu vyzeral normálne a ľudia v miestnosti spoločne komunikovali. Okrem toho čítali, ležali alebo pozerali do stropu. Ich konverzácie sa týkali traumatických zážitkov z vojny a bavili sa aj o detstve. Vedci boli s priebehom experimentu spokojní. Po piatich dňoch sa ich správanie ale zmenilo, pretože z miestnosti chceli odísť a napokon sa prestali rozprávať. Ďalšie dni väzni vykazovali známky paranoje a šepkali do mikrofónov, hovorili so zrkadlami a donášali na ostatných.

Okrem toho prestali jesť. Na deviaty deň začal jeden z nich kričať a behať po miestnosti. Takéto správanie trvalo až tri hodiny a skončilo zničením hlasiviek. Ostatní na neho nereagovali a namiesto toho naďalej šepkali do mikrofónov veci, ktoré nedávali zmysel. Väzňa, ktorý si vykričal hlasivky, nasledoval ďalší. Vedci sledovali, ako opakuje kroky svojho predchodcu, kým ďalší väzni trhali stránky z kníh a vykonávali na nich veľkú potrebu.

Papier nalepili aj na sklo a znemožnili tým náhľad do miestnosti. Počas dvanásteho dňa sa vedci domnievali, že väzni zničili mikrofóny, pretože z nich nevychádzal žiadny zvuk. Mysleli si, že niektorý z nich zomrel, avšak spotreba kyslíka naznačovala, že sú všetci nažive. O dva dni sa v miestnosti rozoznel interkom, z ktorého odznelo, že izba sa otvorí, aby sa skontrolovali mikrofóny. Väzni mali odstúpiť od dverí a ľahnúť si na zem, inak budú zastrelení.

Po pár sekundách prišla nečakaná odpoveď: "Nechceme byť oslobodení." Miestnosť v daný deň neotvorili a urobili tak na pätnásty deň. Z izby bol odpojený prísun plynu. Rozhodnutie naplniť ju čistým vzduchom bolo pre väzňov hotovou pohromou, keďže sa od neho stali silno závislými. Následne sa komora otvorila a vošli do nej ozbrojení vojaci. Naskytol sa im pohľad na mŕtveho väzňa, ktorý ležal uprostred miestnosti, a jeho telo bolo celé roztrhané.

Zvyšná štvorica mala taktiež dotrhané telá. Tie vyzerali akoby čelili útoku predátora. Viditeľné boli len orgány potrebné k životu, ktoré pracovali na plné obrátky. Väzni mali ťažko poranené končatiny a na rôznych miestach tela im chýbali kusy mäsa. Nikto nedokázal pochopiť, čo sa vlastne stalo. Podľa záznamov sa zásob jedál od piateho dňa nikto nedotkol a väzni pojedali jeden druhého.

Vojaci sa po tomto desivom pohľade odmietali vrátiť späť do miestnosti a vyviesť von kričiacich väzňov. Tí následne napadli a usmrtili dvoch príslušníkov armády. Z pôvodnej pätice väzňov prežili traja, ktorí boli pripravení vrátiť sa do miestnosti. Tesne predtým však zomrel ďalší z väzňov. Iný kričal, aby ho zavreli do komory a pokračovali v podávaní plynu. Vedenie nariadilo, aby boli do komory zatvorení aj traja výskumníci, avšak jeden z nich vytiahol zbraň.

Zabil veliteľa a aj nemého testovaného. Výskumník odmietol byť zatvorený v jednej miestnosti s posledným preživším experimentu a povedal o ňom, že už ani nejde o človeka. Keď sa ho opýtal, čím vlastne je, odpovedal, že je šialenstvom, ktoré sa ukrýva v každom človeku, ktorý dovolil tento výskum. Vedec ho po tejto odpovedi strelil do srdca.

Tento neľudský experiment sa s najväčšou pravdepodobnosťou nikdy neodohral. Ide o populárnu mestskú legendu, ktorá sa medzi ľuďmi traduje už dlhé roky, ale aj napriek tomu, že ide o fiktívny hororový príbeh, človeka dokáže vystrašiť a prinútiť k zamysleniu.