04. máj. 2021 o 08:19
Ivan Rosa, obkec.sk

Kráľovná automechanička a Hitlerov nepodarený tank. 10 faktov o 2. svetovej vojne, ktoré si nevedel

placeholder
2. svetová vojna napísala mnoho príbehov.
Zdroj: northfoto.com

Pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny je vhodné zaspomínať si na tých, ktorí vtedy zvíťazili nad fašizmom. Tento konflikt má na svedomí približne 80 miliónov ľudských životov a vstúpil do histórie ako najkrvavejší v histórii. Okrem mrazivej štatistiky však vojna napísala aj množstvo pozoruhodných príbehov.

Zaujímavosti
04. máj. 2021 o 08:19
Kráľovná automechanička a Hitlerov nepodarený tank. 10 faktov o 2. svetovej vojne, ktoré si nevedel

Pri príležitosti 75. výročia ukončenia 2. svetovej vojny je vhodné zaspomínať si na tých, ktorí vtedy zvíťazili nad fašizmom. Tento konflikt má na svedomí približne 80 miliónov ľudských životov a vstúpil do histórie ako najkrvavejší v histórii. Okrem mrazivej štatistiky však vojna napísala aj množstvo pozoruhodných príbehov.

O 2. svetovej vojne existuje množstvo faktov, detailov a zaujímavostí. Často chýbalo skutočne málo a všetko mohlo byť úplne inak. Čo ak by do americkej armády nenarukoval 12-ročný Calvin Graham, ktorý sa v boji vyznamenal? Čo ak by Hitlerov synovec neodišiel z Nemecka a spojil sa so svojím strýkom? Čo ak by Američania zhodili tretiu atómovú bombu? Chvalabohu, tieto veci sa nikdy nedozvieme.

# Kráľovná Alžbeta II. bola automechanička

Vtedy ešte princezná Alžbeta, najstaršia dcéra Juraja VI. počas vojny tiež priložia ruku k dielu. V roku 1944 dovŕšila 18 rokov a kráľ bol presvedčený, že prioritou je vychovať z dcéry riadnu princeznú. Alžbeta však na to mala trochu iný názor a vstúpila do Auxiliary Territorial Service, pretože chcela byť súčasťou spoločenskej a národnej situácie. Keď sa k zložkám pridala, absolvovala armádny test vodičských zručností, naučila sa čítať mapy a opravovať motory. S ostatnými kadetkami však neprespávala v tábore ATS a naďalej bývala vo Windsor Castle s rodinou. V jednotke ATS slúžila aj dcéra Winstona Churchilla, Mary.

# Francúzsko malo viac tankov a zbraní ako Nemecko

Všeobecne panuje názor, že Nemecko v 2. svetovej vojne zaznamenalo rýchly postup najmä vďaka svojej početnej a modernej technike, najmä letectvu. Skutočnosť však bola trochu iná. Keď 10. mája 1940 Nemci zahájili okupáciu Francúzska, iba 16 z ich 135 divízií bolo motorizovaných. Ostatné jednotky boli na koňoch, povozoch alebo išli po vlastných. Francúzi mali síce len 117 divízií, no vlastnili 10700 delostreleckých zbraní proti nemeckým 7378 a zatiaľčo Nemci mali 2439 tankov, Francúzi ich mali 3254. Dokonca boli viaceré lepšie vyzbrojené a mali lepší pancier ako nemecké stroje. Francúzi skonštruovali slávnu Maginotovu líniu, ktorá však nepredpokladala útok cez neutrálne Belgicko. A práve tade ich Nemci zaskočili, získali rozhodujúcu výhodu a Francúzsko po šiestich týždňoch kapitulovalo.

# Hitlerov synovec bol americkom námorníctve

William Hitler sa narodil v Londýne v roku 1911 Adolfovmu nevlastnému bratovi Aloisovi a jeho manželke Bridget. Keď sa Adolf Hitler dostal v Nemecku k moci, William uvidel pracovnú príležitosť a ocestoval za ním. Strýko mu skutočne našiel pozíciu v berlínskej Reichskreditbank, no Williamovi to bolo málo a vydieral ho, že prezradí potupné rodinné tajomstvá. Hitler tak synovcovi ponúkol vyšší post v banke, ale len pod podmienkou, že sa vzdá britského občianstva.

William vycítil pascu a odcestoval späť do Londýna, kde magazíne Look uverejnil článok o tom, prečo neznáša svojho strýka. Príbeh sa dostal až do Spojených štátov, ktoré vycítili príležitosť pretiahnuť Hilterovho synovca na svoju stranu. William si následne zmenil meno na William Stuart-Houston a po špeciálnej požiadavke, ktorú adresoval priamo prezidentovi Rooseveltovi mu bolo umožnené, aby sa pridal k americkému námorníctvu. Bol dokonca zranený a neskôr vyznamenaný purpurovým srdcom.

William Patrick Hitler, a British nephew of the German Führer, is shown with a smile on his face as he reads a newspaper titled: "To Hell With Hitler!". New York City, New York. Sometime after 1941. William Hitler was born in 1911 in Liverpool to Alois Hitler Jr., the elder half-brother of Adolf, and an Irish woman named Bridget Dowling. Alois abandoned the family in 1914, as when he was travelling in Europe the Great War broke out and he was unable to reconnect with them in Britain. Alois moved to Weimar Germany after the war and William occasionally visited him, even finding that Alois now had another son named Heinz. Heinz Hitler would eventually die in Soviet captivity in 1942. William, however, did eventually return to the now-Nazi Germany in 1933 and tried to benefit from his uncle's rise to power, but he was dissatisfied with many of the jobs he got there. William even wrote to his uncle and threatened to blackmail him with the threat to sell embarrassing family stories to newspapers unless he got better jobs and his personal circumstances improved. The Führer eventually asked William in 1938 to relinquish his British citizenship in exchange for a high-ranking job, but William expected a trap of some sorts. He quickly fled Nazi Germany and returned to London, but for an unknown reason he did briefly return to Germany in late 1938. William left Germany again in January 1939 and went to the United States with his mother on a lecture tour, but when World War II broke out he and his mother were stranded. William made a special request to President Franklin Roosevelt in 1944 where he requested to be allowed to join the United States Navy, and the request was granted. Ironically, a British nephew of the German Führer now was serving in the United States Navy. Corpsman Hitler would go on to serve three years in the US Navy as a pharmacist's mate, and he would suffer wounds from shrapnel while on duty. He was awarded a Purple Heart for his wounds, and a World War II Victory Medal after the war ended. CONTINUED BELOW ⬇⬇⬇

# 3-tisíc pôrodov na jednu ženu v Osvienčime

Podľa štatistík zomrelo v Osvienčime približne 1,1 milióna ľudí, vrátane novorodencov. Stanislawa Leszczyńska sa v koncentračnom tábore ocitla preto, že pomáhala židom v poľskom meste Łódź. Súčasťou plány na genocídu židov bola aj sterilizácia. Do tábora však často privážali aj ženy, ktoré už boli tehotné. Tie boli často odvezené rovno do plynových komôr. V prípade, že ženy v tábore porodili im hrozila smrť a deti boli tiež zabité utopením alebo smrtiaciou inejkciou, takže niektoré z nich radšej išli na potrat, aby si zachránili život.

Leszczyńska však bola pôrodná asistentka a navyše silne veriaca katolíčka. Podľa svojich slov asi polovica z detí, ktoré v Osvienčime odrodila boli utopené a ďalšia tisícka zomrela krátko po pôrode od hladu alebo hypotermie. Prežilo 530 detí, z ktorých však približne 500 malo "árijské rysy", vďaka čomu boli poslané do iných rodín v Nemecku. Leszczyńska vraj potajme deťom tetovala nenápadný identifikačný symbol, aby mali ich matky možnosť sa so svojimi deťmi po v budúcnosti opäť stretnúť.

È sempre triste ricordare gli avvenimenti tra il 1939 e il 1945, ma anche in uno dei momenti più bui della nostra storia ci può essere una luce nell'oscurità. Una luce è stata Stanisława Leszczyńska, ostetrica polacca. Quando i Nazisti invasero la Polonia nel 1939, lei, suo marito e i loro quattro figli (3 maschi e 1 femmina) aiutarono gli ebrei con documenti falsi e provviste. Quando, nel 1943, vennero arrestati dalla Gestapo, Stanisława e sua figlia finirono ad Auschwitz. La donna però riuscì a portare un tubetto di dentifricio, nel quale c'erano dei documenti in tedesco che dichiaravano la sua professione di ostetrica. Così Stanisława e sua figlia furono assegnate all'assistenza delle partorienti. Gli venne ordinato che quando i bambini nascevano, doveva dire che erano morti e ucciderli lei stessa. Ovviamente Stanisława si oppose fermamente a questo massacro. Un giorno i suoi parenti le mandarono del pane; lei lo prese, ne fece delle ostie e lo diede. In totale Stanisława fece nascere 3000 bambini, senza nessun decesso. Però il destino di quei bambini fu orrendo: 1500 furono affogati, 1000 morirono di fame e di freddo. I rimanenti, i quali avevano tratti somatici "ariani" (per esempio gli occhi azzurri), furono dati a coppie tedesche senza figli. Solo 30 bambini uscirono da quell'inferno con le loro madri. Stanisława era chiamata dalle partorienti che aveva assistito "Mamma" o "Angelo della bontà", al contrario del medico tedesco per cui lavorava nel campo, il dottor Mengele, l'angelo della morte. Stanisława morirà nel 1974, ed è in corso il suo processo di beatificazione #storia #history #WW2 #Auschwitz #stanisławaleszczyńska #Polonia #poland #nazisti #nazist

# 13-ročný vojnový veterán

V auguste 1942 vyplávala z Philadelphie loď amerického námorníctva USS South Dakota. Jej posádka pozostávala najmä zo zelenáčov, ktorí hromadne začali vstupovať do armády po japonskom útoku na Pearl Harbor. Táto loď sa zúčastnila mnohých zúrivých bojov na mori a jej posádka si vylúžila mnoho vyznamenaní. Na palube bol ako guľometčík obsadený aj jeden Texasan, ktorý sa zanedlho stal najmladším vyznamenaným vojnovým hrdinom Spojených štátov v 2. svetovej vojne.

Calvin Graham pochádzal zo siedmich detí a od útleho veku si privyrábal na živobytie roznášaním novín a telegramov. Žil so starším bratom oddelene od matky, ktorá sa len občas zastavila podpísať jeho školské výkazy. Bol šiestak a mal iba 11 rokov, keď sa rozhodol pridať sa k armáde. So súhlasom rodiča mohol narukovať až od 16 rokov, no rozhodol sa klamať o svojom veku. Kamaráti mu pomohli sfalšovať matkin podpis a ukradnúť notársku pečiatku. Hoci ho pri zdravotnej prehliadke odhalil zubár a tvrdil, že má najviac 12 rokov, Graham opáčil, že má určite 17 a ani chlapci, ktorých pustil pred ním určite nemali 16 rokov. Sám hovorí, že dôstojníci určite vedeli, že on ani ďalší chlapci nemali potrebný vek na vstup do armády, ale napriek tomu ich naverbovali.

Matke povedal, že ide navštíviť príbuzných, no namiesto toho odcestoval do San Diega, aby podstúpil základný výcvik. Graham sa na USS South Dakota zúčastnil viacerých divokých bojov a bol dokonca ranený, keď ho pri útoku japonských lietadiel zasiahla črepina do tváre. Po štyroch mesiacoch na mori sa loď vrátila do USA, kde členovia posádky obdržali vyznamenania. Graham dostal ako 13-ročný okrem purpurového srdca i bronzovú hviezdu za prínos v boji.

# Niektoré nepodarky zbrojného priemyslu

Vojna prirodzene vyvíja veľký tlak na priemysel a technologický pokrok. Súčasťou rôznych armádnych vynálezov sú však samozrejme aj niektoré nepodarky. Napríklad dobývací stroj Panjandrum chceli Briti použiť proti nemeckému obrannému valu. Valec na kolesách bol naplnený výbušninami a dve kolesá po stranách mal poháňané raketami. Pôvodná idea predpokladala, že po zapálení rakiet sa stroj rozbehne proti obrannej hradbe a po kontakte s ňou exploduje. Rakety na kolesách však zvykli explodovať nekontrolovane a stroj išiel na všetky smery, len nie rovno.

Ďalším takýmto výdobytkom techniky bol Krummlauf- samopal, ktorý dokáže strieľať za roh. Mal slúžiť aj pre posádky tankov, ktoré by tak mohli zasiahnuť vojaka s mínou v bezprostrednej blízkosti. Jeho zahnutá hlaveň sa však kvôli náporu tlaku rýchlo opotrebovala a guľky sa v nej často zasekávali. Hoci v tom čase išlo nepodarok, nápad bol neskôr oživený pokročilejšími konceptmi.

Adolf Hitler si vysníval nezničiteľný tank s hrubým pancierom a motorom z lietadla. Ferdinand Porsche preňho taký stroj navrhol, volal sa Maus. Ale inžinieri asi niekde urobili chybu. Neustále dochádzalo k poruche hnacieho mechanizmu a aj pri najlepšom úsilí mechanikov nedokázal ísť Maus rýchlejšie ako 20 kilometrov za hodinu. Najväčší problém bol 200-ton vážiacu horu ocele vôbec rozhýbať. Takže hoci bolo v pláne vyrobiť ich 150, vznikli v skutočnosti len dva prototypy.

# Posledný padlý Američan zomrel v Čechách

Americký vojak Charlie Havlat bol synom českých imigrantov, ktorí žili v Nebraske. Počas 2. svetovej vojny Havlat narukoval do armády a svojou jednotkou nakoniec prišiel oslobodiť aj rodnú krajinu svojich rodičov. 7. mája 1945 už bolo jasné, že vojna je na svojom konci. Bolo dobojované a z veliteľstiev vyšiel rozkaz zastaviť paľbu. Lenže k niektorým sa správa dostala neskoro.

Havlatova jednotka sa presúvala lesom neďaleko českého mestečka Volary, keď ich zasypala ťažká paľba nemeckej armády. Napriek tomu, že zaútočili rýchlo a mohutne, panzerfaustom netrafili ani jedno vozidlo. Jedinou obeťou bol Charlie Havlat, ktorý sa viezol v otvorenom džípe bez strechy, a dostal zásah priamo do čela. Neskôr sa ukázalo, že zomrel 9 minút potom, čo vyšiel rozkaz zastaviť paľbu. Nemecký dôstojník, ktorý viedol útok sa Američanom ospravedlnil a vysvetlil, že o zastavení paľby sa dozvedel až polhodinu po vydaní rozkazu.

# Nemci boli celú vojnu hladní

Vojna so sebou často prináša aj nedostatok potravín a počas 2. svetovej vojny tomu nebolo inak. Veľká Británia a Francúzi vstúpili do vojny bez prídelov, ale Británia v januári 1940 s potravinami na prídel opatrne začali. Týkalo sa to však len niektorých konkrétnych potravín a dá sa povedať, že Briti počas vojny nemali problém s jedlom. Francúzsko odolalo až do júna 1940, keď kapitulovali a museli zaviesť úsporné opatrenia aj oni. Nemecko kvôli úsporným opatreniam zaviedlo potraviny na prídel už pred vojnou a počas celého trvania bojov malo problém nakŕmiť obyvateľstvo i armádu.

# Tretia atómová bomba mala padnúť na Tokio

Väčšina ľudí sa domnieva, že zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki bol pôvodný plán. Lenže americké veliteľstvo sa domnievalo, že dve bomby jednoducho nebudú stačiť na ukončenie vojny a mali ich v pláne celkovo zhodiť až päť. Štyri dni po útoku na Nagasaki diskutovali velitelia o tom, koľko bômb je treba na Japonsko ešte zhodiť. Tretia rana mala prísť 19. augusta 1945 a podľa všetkého malo byť cieľom Tokio.

# Mrazivá štatistika

2. svetová vojna je najkrvavejším vojnovým konfliktom v histórii ľudstva. Počet obetí sa odhaduje okolo 80 miliónov. Najvyššie straty zaznamenal Sovietsky zväz, kde počas vojny zomrelo 20 miliónov ľudí. V Číne sa počet obetí odhaduje niekde medzi 15 a 20 miliónmi. Nemecko stratilo viac ako 7 miliónov ľudí. Poľsko viac ak 5,5 milióna, Japonsko takmer 3 milióny a zoznam pokračuje. Československo počas vojny prišlo o 345-tisíc ľudí.