04. sep. 2022 o 09:20
Miloš Audi, theguardian.com

Umelé embryá myší môžu byť budúcnosťou ľudstva. Budeme sa rozmnožovať v laboratóriu?

placeholder
Výskumníci vytvorili prvé umelé embryá myší.
Zdroj: pixabay.com, twitter.com/HenriksLab

Tím výskumníkov dokázal vytvoriť umelé myšie zárodky s funkčnými orgánmi. K tomu použili zariadenie, s ktorým pracovali už v minulosti. Cieľom vedcov je presunúť sa na pestovanie ľudských embryí, ktorým by zjednodušili proces transplantácií.

Zaujímavosti
04. sep. 2022 o 09:20
Umelé embryá myší môžu byť budúcnosťou ľudstva. Budeme sa rozmnožovať v laboratóriu?

Tím výskumníkov dokázal vytvoriť umelé myšie zárodky s funkčnými orgánmi. K tomu použili zariadenie, s ktorým pracovali už v minulosti. Cieľom vedcov je presunúť sa na pestovanie ľudských embryí, ktorým by zjednodušili proces transplantácií.

Výskumníkom z Weizmannovho inštitútu v Izraeli sa podaril impozantný objav. Vytvorili prvé syntetické embryá na svete, na ktoré nepotrebovali spermie, vajíčka a ani oplodnenie. Použili pri tom kmeňové bunky z myší, ktoré zostavili spoločne s črevným taktom, začiatočným štádiom tvorby mozgu a bijúcim srdcom. Podľa portálu The Guardian by sa týmto objavom mohlo obmedziť experimentovanie na zvieratách a vedci by dokázali získavať nové zdroje buniek a tkanív na transplantáciu.

Základ vytvorenia života

Výskum vedie Jacob Hanna, ktorý založil spoločnosť s názvom Renewal Bio. Jej cieľom je v budúcnosti pestovať ľudské syntetické embryá. "Je pozoruhodné, ako sme ukázali, že kmeňové bunky dokážu vytvárať celé umelé zárodky. Sme skutočne nadšení z našej práce," uviedol. Vedci sa domnievajú, že s pomocou tohto objavu lepšie pochopia, ako sa tvoria orgány a tkanivá počas vývoja prirodzených embryí.

Už minulý rok sa tímu vedcov podarilo vytvoriť mechanickú maternicu, ktorá umožnila prirodzene vzniknutým myším embryám rásť niekoľko dní mimo tej skutočnej. V najnovšej práci sa rovnaké zariadenie používalo na výživu kmeňových buniek hlodavcov viac ako týždeň, čo je takmer polovica ich gestačného veku.

Vytvorili funkčné orgány

Niektoré bunky výskumníci vopred ošetrili chemikáliami, zatiaľ čo iné sa vyvinuli bez zásahu do orgánov a iných tkanív. Aj keď väčšina kmeňových buniek nedokázala vytvoriť štruktúru podobnú skutočným embryám, asi pol percenta vzoriek sa spojilo do malých guľôčok, z ktorých vyrástli odlišné orgány.

V porovnaní s prirodzenými myšacími embryami mali tie syntetické na 95% rovnakú vnútornú štruktúru a orgány, ktoré vytvorili, boli funkčné. Hanna však vysvetlil, že umelo vytvorené zárodky nemali potrebný potenciál na to, aby sa vyvinuli na živé zvieratá.

James Briscoe, ktorý pracuje v inštitúte Francis Crick Institute v Londýne, povedal, že predtým ako vedci začnú vyvíjať umelé ľudské embryá je dôležité zistiť, čo treba na práci upraviť. "O týchto zárodkoch vieme menej ako o myších. Ich neefektívnosť naznačuje, že zistenia si vyžadujú ďalší vývoj," povedal. Na druhú stranu dodal, že teraz je ten správny čas aktualizovať súčasné predpisy na používanie ľudských syntetických embryí.