Žila na strome viac ako dva roky: Umývala sa s pomocou vedra, drevorubači ju chceli zabiť

Julia vyliezla na obrovskú sekvoju ako 23-ročná v rámci udalosti s názvom "tree sit", píše portál TreeSisters. Bola aktivistkou bez akýchkoľvek skúseností a veľkých cieľov, no zároveň túžila po niečom, čo bolo pre ňu v danej chvíli veľmi dôležité. Nemohla uveriť tomu, že by bol niekto schopný vziať motorovú pílu a zničiť starý strom, alebo posledné sekvoje, ktoré dosiahli aj 2 000 rokov.

Sama hovorí, že ani vo sne by jej nenapadlo, že dosiahne niečo také. Juliin príbeh je inšpiratívny a pre každého človeka nesie silný odkaz v tom, aká veľká môže byť sila, ktorá v nás drieme. Jej čin celý svet upovedomil o tom, aká podstatná je záchrana stromov a prírody. Žena bola spätá s prírodou už od detstva. Jej otec bol evanjelickým kazateľom a s rodinou bola vždy na cestách. Do svojich desiatich rokov žila v karavane a len zriedka zostala dva roky na jednom mieste. Vyrastala v obkolesení prírody a cítila sa v nej ako doma.

Jedného dňa jej počas výletu s rodinou, keď mala iba šesť rokov, pristál na prste motýľ a mala ho na ňom počas celej túry. Aj to bol dôvod, prečo dostala prezývku "Butterfly". Zlom prišiel vo chvíli, keď mala vážnu autonehodu. Vtedy si uvedomila, že jej život nie je v rovnováhe. "Bola som posadnutá svojou kariérou, úspechom a materiálnymi vecami," priblížila.

Havária jej otvorila oči a pochopila, aké dôležité je žiť v prítomnom okamihu. Vybrala sa na festival, ktorého cieľom bola záchrana lesa. Tam sa spoznala so skupinkou ľudí, ktorí protestovali proti ťažbe sekvojí. Stromy ju natoľko očarili a cítila v nich neskonalú energiu aj spiritualitu, že sa rozhodla niečo zmeniť. Povedala si, že vylezie na strom a pobudne na ňom niekoľko dní, aby upovedomila spoločnosť o zásadnom probléme s vyrubovaním stromov.

10. decembra 1997 vystúpila na Lunu až do 54 - metrovej výšky. Najprv si myslela, že na sekvoji pobudne iba niekoľko týždňov, no zmenilo sa to na dva roky a osem dní. Na strome si postavila improvizovaný prístrešok a kontakt s okolitým svetom jej zabezpečil telefón nabíjaný solárnou energiou. V korune stromu prežila aj intenzívnu búrku El Nino a ohrozovali ju drevorubači, ktorí v jej blízkosti rúbali stromy a vyhrážali sa jej smrťou.

Juliu nebrali vážne, keďže ju považovali za špinavú hipisáčku, ktorá má dredy a objíma stromy. Sama priznáva, že puto, ktoré sa medzi ňou a Lunou vytvorilo, bolo silné a strom milovala. Ako informuje portál EcoMall, po sekvoji sa pohybovala bosá a čas trávila čítaním kníh a varením vegetariánskych jedál. Mala pri sebe aj rádio a dostávala listy od fanúšikov. Jednoduchou záležitosťou nebola ani osobná hygiena, pretože všetko nutné musela vykonávať iba s pomocou malého vedra.

Na kúpeľ či sprchu mohla zabudnúť a umývala sa handrou. Namiesto cvičenia neustále liezla po konároch stromu. Najprv ju istilo bezpečnostné lano, no po dvoch týždňoch sa po sekvoji naučila liezť aj bez neho. Na zem zostúpila až po tom, čo drevárska spoločnosť sľúbila, že les bude rešpektovať. Okrem toho darovala 50 000 dolárov na jeho záchranu. Jej protest mal úspech a sekvoju nemohol nik vyrúbať.

V aktivizme pokračovala aj po tom, ako zostúpila na zem. Je spisovateľkou a spoluzakladateľkou niekoľkých environmentálnych organizácií. Julia spolupracovala aj s organizátormi kampane Activism Is Patriotism. Viacero ľudí totiž chcelo, aby bol aktivizmus vnímaný ako forma terorizmu.

V Ekvádore ju napríklad zatkli, pretože prišla na protesty, ktoré sa týkali záchrany Amazonského pralesa, píše portál WashingtonPost. Jej filozofiou je, aby ju ľudia poznali nielen ako ženu, ktorá prežila dva roky na obrovskej sekvoji, ale aj ako osobnosť milujúcu prírodu, ktorá urobí aj nemožné, aby ju ochránila.