Podzemná voda sa extrémne rýchlo míňa, varujú vedci. Existuje však spôsob na záchranu

Hoci je naša planéta doslova zaplavená vodou, vedci uvádzajú, že iba malé percento z nej je skutočne pitné. Ostatné zásoby sú naopak skryté pod tenkou vrstvou zeme v trhlinách a sedimentoch, pričom tvoria až 99 percent všetkej tekutej sladkej vody. Ako informoval portál IFLScience, vedci však tvrdia, že ľudstvo doslova mrhá svojimi zásobami podzemnej vody a existujú oblasti, kde povrch extrémne vysychá.

Podzemná voda sa v súčasnosti využíva nielen ako zdroj obživy, ale aj na zavlažovanie plodín, výrobu energie či poháňanie priemyslu. Ako však uviedol Hansjörg Seybold, vedec z oddelenia skúmania environmentálnych systémov na švajčiarskej univerzite ETH Zürich, spoločnosť v súčasnosti doslova mrhá zásobami, ako keby "neexistoval žiadny zajtrajšok".

Seybold je spoluautorom novej štúdie o globálnom úbytku podzemnej vody publikovanej v časopise Nature z januára 2024. Tento výskum poskytuje nový, triezvy pohľad na ľudskú spotrebu na celom svete. "Analyzovali sme hladinu podzemnej vody v 170-tisícoch studní v približne 1 700 vodonosných systémoch," uviedol Mohammad Shamsudduha, spoluautor článku a docent v britskom Inštitúte pre znižovanie rizík a katastrof.

Vedci zistili, že došlo k obrovskému poklesu globálnej hladiny podzemnej vody. Ukázalo sa, že v približne tretine vzoriek bolo namerané zníženie o viac ako 10 centimetrov, pričom 12 percent z nich zaznamenalo pokles až o pol metra. "Neprekvapilo nás, že hladiny podzemných vôd celosvetovo prudko klesli, ale boli sme šokovaní tým, ako sa toto tempo zrýchlilo v posledných dvoch desaťročiach," poznamenal Seybold.

Hoci bolo v štúdii zahrnutých viac ako 40 krajín, podľa vedcov v niektorých vynikali nepriaznivé podmienky ľudského konania. Zistili, že viaceré oblasti vysychajú omnoho rýchlejšie, než ostatné, pričom k nim patrí napríklad západná planina Qazvin v Iráne či územie s názvom Lobo Flat v americkom Texase. Tieto oblasti sú obzvlášť náchylné na vyčerpávanie podzemných vôd, pretože tam nepretržite rastie populácia, prírodné podmienky sú suché a všetko zhoršuje aj klimatická kríza.

Avšak aj mimo takýchto púštnych lokalít je strata podzemnej vody zlou správou. "Trvalé vyčerpávanie môže spôsobiť pokles pôdy a vysychanie studní či vodných tokov. Tento scenár vážne ovplyvní bezpečnosť vody a potravín či prirodzené fungovanie mokradí a riek," vysvetlil Shamsudduha.

Existujú však aj oblasti, kde sa vyčerpávanie podzemnej vody spomaľuje alebo dokonca mení smer k lepšiemu. Ide hlavne o územia, kde boli zavedené prísne predpisy na boj proti nadmernému využívaniu vody, ako napríklad v thajskom Bangkoku či iránskej oblasti Abbas-e Sharghi. "Takéto príklady sú lúčmi nádeje," uviedol Scott Jasechko, výskumník z Kalifornskej univerzity v Santa Barbare a hlavný autor článku.

Vedci varujú, že čas na nápravu sa rýchlo kráti. Akonáhle sa vodonosné vrstvy výrazne vyčerpajú, bude trvať stovky rokov, kým sa obnovia. Budú tak ohrozené celé ekosystémy a voľne žijúce živočíchy či hospodárstva viacerých krajín. "To je dôvod, prečo nemôžeme tento problém odsunúť na druhú koľaj. Svet musí urýchlene konať," uzavrel Seybold.