Najznámejšie mýty o mozgu: Alkohol zabíja mozgové bunky a človek ho využíva len 10 percent

Informácie v mozgu cestujú až neuveriteľných 431 kilometrov za hodinu a ľudský mozog dokáže vygenerovať až 23 wattov energie, čo stačí na poháňanie jednej žiarovky. Náš orgán myslenia je vskutku pozoruhodný, no aj napriek tomu nie je pravda všetko, čo sa o ňom hovorí. Portál Listverse preto zhrnul tie najčastejšie tvrdenia, ktorým často veríme.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Viete, čo sa stane s vaším telom, ak prestanete jesť ovocie a zeleninu?<<<

Čím väčší tým lepší no nie? Pokiaľ sa ale bavíme o našom mozgu, nie je to tak celkom pravda. Inteligenciu totiž neurčuje veľkosť, ale synapsie, čo sú prepojenia medzi neurónmi v mozgu. Ak by sme sa ale predsa len bavili o rozmeroch, tak je dôležitejší rozmer čelného laloku a šedej hmoty než samotného orgánu.

Mýtus, ktorý ste už pravdepodobne počuli nespočetnekrát. Výskum ale ukazuje, že alkohol nie je vrahom buniek, no dokáže poškodiť fungovanie mozgu a spôsobiť vážne problémy. Napríklad, veľké množstvo alkoholu konzumované naraz alebo počas dlhšieho obdobia môže poškodiť schopnosti neurónov odovzdávať si informácie. To môže viesť k strate pamäti, nedostatku koordinácie svalov a amnézii.

Rozumné množstvá neovplyvňujú vašu hlavu, a dokonca, v niektorých prípadoch môžu viesť k benefitom. Tak teda na zdravie, ale s rozumom.

Už ste zrejme videli aspoň jeden film, ktorý ukazoval, čo všetko by sme dokázali, keby sme mozog využívali na vyššej úrovni. Nuž, je to fikcia. Pravdou totiž je, že využívame oveľa väčšiu časť než len 10%. Výskum dokazuje, že takmer všetky časti mozgu sú aktívne, pokiaľ nemáte nejaké poškodenie. Už len samotný mozog by mal využívať 20% z našej telesnej energie, a tak dá rozum, že funguje na oveľa vyšších obrátkach.

Mozog dosahuje finálny vývoj okolo veku 25 rokov a kognitívne funkcie sa potom už veľmi nemenia. Preto je na nás, aby sme si mozog chránili dobrou životosprávou, cvičením a spoločenskými aktivitami. Podvedomá pamäť sa vekom takmer vôbec nemení (zahŕňa to napríklad zapamätanie obľúbených textov piesní). Svalová pamäť je na tom podobne. Je preto veľký rozdiel, či starneme zdravo alebo či v procese dôjde k zdravotným komplikáciám. Ak teda zabudnete, kde máte kľúče alebo aké je vaše heslo na mail, je to v absolútnom poriadku.

Ďalší mýtus, ktorý v spoločnosti koluje už roky. Niektoré ženy preto púšťajú bábätkám klasiku a iné prikladajú slúchadlá už k tehotenskému brušku. Štúdia z roku 1993 toto tvrdenie ale vyvrátila. Na druhú stranu potvrdila isté zlepšenie premýšľania u vysokoškolských študentov, ktorí počúvali Mozarta.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Prvý tweet zverejnený myšlienkou: Paralyzovaný muž vytvoril príspevok vďaka čipu v mozgu<<<

Podobné hry sú možno zábavné, no existuje len málo dôkazov o tom, že naozaj zlepšujú naše schopnosti. Aj napriek tomu, že sú propagované ako skvelé prostriedky cibrenia mysle, o ich skutočných benefitoch sa stále diskutuje. Niektoré hry dokážu v malej miere pomôcť napríklad ľuďom s Alzhaimerovou chorobou alebo starnúcej populácii, ale väčšina dostupných mozgových hier funguje skôr ako marketingový ťah.

Každý má iné talenty a osobnosť, no opäť neexistuje dôkaz o tom, že sa to viaže na dominanciu hemisfér. Ľavá a pravá strana sa špecializuje na rôzne úlohy. Zatiaľ čo pravá je kreatívnejšia, ľavá skôr analytickejšia, No aj napriek tomu výskum Univerzity v Utahu zo roku 2013 rozdielnosť ľudí v tomto smere nepotvrdil.

Niekto má možno pocit, že je pod stresom výkonnejší, no zvyčajne to nie je pravda. Deadliny vás možno motivujú k práci, no nie nevyhnutne k lepším výsledkom. Pravdepodobnejšie je to, že stres ovplyvní váš mozog, čo sa odrazí v nedostatočných výsledkoch. Viaceré štúdie dokázali, že je pre našu hlavu oveľa ťažšie fungovať v stresujúcom prostredí. Zaháľači preto zvyknú urobiť viac chýb vo svojej práci, a tak je zmysluplnejšie dopriať si viac času na jednotlivé úlohy.

Náš mozog váži približne 1,3 kg, no mozog najväčšieho zvieraťa, vorvaňa tuponosého môže vážiť až 9 kg. Väčší mozog však nezaručuje to, že bude aj múdrejší. Veľkosť mozgu jednoducho odpovedá veľkosti tela a jeho váhe.

IQ jednej osoby môže stúpnuť i klesnúť spolu s vekom. Naša schopnosť spomenúť si na jednotlivé informácie dosahuje vrchol v 18. roku, no emocionálna inteligencia môže rásť až do tridsiatky. Štúdie ukazujú, že naše skúsenosti i školské prostredie menia to, ako náš mozog funguje, a to môže prispieť ku kolísaniu IQ skóre. Niektorí odborníci ale veria, že už samotné meranie nie je celkom presné a môže sa v čase líšiť o 5-6 bodov.

PREČÍTAJTE SI TIEŽ: >>>Ktorá matka vychová vraha? 3 typy osobností, u ktorých je pravdepodobnosť najvyššia<<<