Hľadal drahokam, našiel milióny rokov starý prst. Objaviteľ si však svoj úlovok nenechá

Amatérskemu mineralógovi Ladislavovi Oravcovi sa podaril impozantný objav. V dedine s názvom Hajnáčka totiž objavil milióny rokov zachovalý prst živočícha, ktorý žil na našom území. Ako informoval portál SME, nadšenec minerálov sa nakoniec rozhodol, že úlovok si nenechá pre seba, ale daruje ho múzeu.

Mineralóg oblasť pri Hajnáčke pozná veľmi dobre. Už niekoľkokrát sa mu tam totiž podarilo nájsť vzácne modré zafíry, ktoré mohli vidieť aj návštevníci múzeí. Medzi ne patrí aj takmer 1,5 centimetrový drahokam s názvom Kráľ objavený v roku 2016, či 1,8 centimetrový zafír menom Cisár, ktorý spozoroval o štyri roky neskôr.

Oravec sa aj tentoraz vydal do lomu nad Kostnou dolinou, ktorá je súčasťou jediného slovenského UNESCO geoparku, aby našiel ďalší obrovský modrý zafír. Namiesto toho však našiel unikátny predmet, ktorý spočiatku vôbec nespoznal. "Zvláštny pórovitý predmet slonovinovej farby ma hneď zaujal. Medzi šedým čadičom na chodníku bol neprehliadnuteľný," uviedol mineralóg.

Vtedy neznámy artefakt sa preto Oravec rozhodol zaslať svojmu známemu, Danielovi Ozdínovi z Katedry mineralógie a petrológie na Univerzite Komenského, ktorý dokázal odhaliť jeho totožnosť. "Je to 3,6 milióna rokov starý tretí prst z kopýtka tapíra, ktorý žil kedysi na tomto území," dodal Oravec s tvrdením, že po tomto zistení zostal v nemom úžase.

Ako uviedol Ozdín, takýto unikátny nález nenájde len tak hocikto. "Na Slovensku je to pomerne vzácne. Bežný paleontológ alebo zberateľ také čosi nájde skutočne len horko-ťažko. Prirovnám to napríklad k zafírom. Tie majú možnože štyridsiati zberatelia. Pozostatok tapíra zo Slovenska majú možnože piati," poznamenal.

Mineralóg však dodal, že si nález nenechá pre seba. Rozhodol sa, že ho daruje múzeu vo Fiľakove, aby si ho mohla pozrieť aj verejnosť. Dôvodom je, že chce spropagovať miesto, kde pozostatok tapíra objavil. "Rozmýšľam nad monumentmi, ktoré by boli postavené z čadiča priamo z lomu nad Kostnou dolinou. V neďalekej Hajnáčke, Gemerskom Jablonci, Fiľakove, aj Rimavskej Sobote či Lučenci by mohli plniť funkciu informačných bodov," poznamenal Oravec s tvrdením, že by uvítal aj podporu samospráv.

V tejto lokalite sa odborníkom už viackrát podarilo nájsť zaujímavé artefakty. Vďaka tomu je od roku 1994 chránenou lokalitou so 4. stupňom ochrany. Ako uviedla biologička Monika Gálffyová, Kostná dolina dostala pomenovanie podľa hromadného výskytu kostí stavovcov. "Po prvýkrát ich v roku 1812 objavil statkár z Kostolnej Bašty Emil von Ebeczky," poznamenala.

Lokalitu skúmalo od 50. rokov 20. storočia aj viacero geológov a paleontológov z domova aj zo zahraničia. Počas ich vykopávok dokázali objaviť fosílne pozostatky rôznych zvierat vrátane hyeny, medveďa, pandy, tapírov, nosorožcov či viacerých, milióny rokov starých rastlín. "V okolí Hajnáčky sa nachádzali ešte aktívne sopky. Občasnou vulkanickou činnosťou vytvárali ráz krajiny," dodala Gálffyová s tvrdením, že pred miliónmi rokov Hajnáčku obývali druhy podobné tým v dnešnej juhovýchodnej Ázii.