Vedec dostal alergiu na Mesiac: Takýto problém môže zásadne zmeniť cestovanie do vesmíru

Vedec Harrison H. Schmitt, ktorý kráčal po Mesiaci v poslednom americkom pilotovanom vesmírnom lete programu Apollo, zistil, že je na kozmický objekt alergický. Na povrchu zbieral s kolegami vzorky hornín pre americkú agentúru NASA niekoľko hodín. Ako informoval portál IFLScience, tieto častice sú podľa odborníkov veľmi nebezpečné a predtým, ako opäť vyšlú posádky na Mesiac, musia tento závažný problém vyriešiť.

Schmitt bol astronautom na vesmírnej misii Apollo 17, ktorá sa uskutočnila v decembri 1972. Počas 3 dní na povrchu Mesiaca geológ trávil čas zbieraním vzoriek hornín v okolí údolia Taurus-Littrow, v blízkosti takzvaného Mora jasu, ktoré sa rozkladá na území viac ako 300-tisíc kilometrov štvorcových.

Keď si však po niekoľkých hodinách na otvorenom priestranstve vyzliekol skafander v bezpečí pristávacieho modulu, dostal sa do kontaktu s mesačným prachom v kabíne. "Prvýkrát, keď som ho zacítil, dostal som alergickú reakciu. Opuchlo mi vnútro nosa a bolo to počuť aj na mojom hlase," povedal Schmitt na vesmírnom festivale Starmus v roku 2019, ktorého zakladateľom je aj astrofyzik a gitarista rockovej skupiny Queen Brian May.

Americký astronaut však nebol v tom čase jediným človekom, ktorý pocítil alergickú reakciu na mesačný prach. Na konferencii totiž dodal, že kvôli vdýchnutiu čiastočiek musel na niekoľko hodín prerušiť svoju prácu aj letový chirurg.

Schmitt sa domnieva, že to bude mať dôsledky aj na budúce misie. "U niektorých jednotlivcov musíme zistiť, či budú regovať, ak budú vystavení mesačnému prachu. Pri nich navrhujem, aby nikdy nemuseli čeliť týmto čiastočkám. Odkedy som bol ja vo vesmíre, vymyslelo sa veľa technických riešení, ktoré by zabránili prachu dostať sa do kabíny či do obleku," poznamenal.

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) aj všetci ostatní astronauti do určitej miery trpeli mesačnou sennou nádchou. Vo všeobecnosti pritom išlo o príznaky spojené s kýchaním a upchatým nosom, ktoré rýchlo zmizli. Niekedy sa však objavili aj prípady, kedy tento stav trval niekoľko dní.

Alergickú reakciu podľa ESA môže zhoršiť aj závažný, no nepravdepodobný jav: statický náboj. Ten na Mesiaci vzniká preto, lebo objekt nemá atmosféru, ktorá by ho chránila pred žiarením. Kvôli tomu sa neerodované ostré čiastočky pôdy nabijú a dostanú do ovzdušia, kde je pravdepodobnejšie, že vojdú do dýchacích ciest.

Odborníkov znepokojuje aj veľkosť mesačných prachových častíc. Podľa nich ide o jeden z hlavných problémov, ktoré bude potrebné vyriešiť predtým, ako vyšlú astronautov späť na Mesiac. "Častice 50-krát menšie ako ľudský vlas sa môžu vo vašich pľúcach zdržiavať aj niekoľko desiatok týždňov," uviedol vo vyhlásení Kim Prisk, pľúcny fyziológ ESA, ktorý sa stará o astronautov zapojených do vesmírnych letov.